Rovnaký plat za menej odpracovaných hodín? Problém s tým majú aj firmy vo vyspelých krajinách

Zdá sa, že téma štvordňového pracovného týždňa bude prebúdzať vášne ešte istý čas. Tento rok na ňu stihol upozorniť aj slovenský premiér Robert Fico a rozvíril tak novú vlnu diskusií. Tá ľudí rozdeľuje v zásade na dva tábory: jedni ideu glorifikujú, ďalší spochybňujú. Problém je však oveľa komplexnejší, než si nejeden zamestnanec uvedomuje.

Väčšina bojovníkov za štvordňový pracovný týždeň či trojdňový víkend sa pritom pohotovo odvoláva na úspešné príklady zo zahraničia. Jedným z takýchto príkladov má byť aj japonský Microsoft, ktorý skúšal vyškrtnúť piatok v roku 2019. Problém je, že niekedy sa povie len A, pričom na B sa často pozabudne. Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbert Chovanculiak si napríklad myslí, že mnohé štúdie o štvordňovom pracovnom týždni sú viac propagačnými materiálmi než reálnym výskumom s relevantnou metodológiou.

V médiách sa neraz blysne správa o tom, že nejaká firma dospela na základe testovacej prevádzky kratšieho pracovného týždňa k výsledkom, ktoré tento model podporujú, no niekedy je problém dopátrať sa, ako firma funguje po tom, čo test ukončila. V prípade spoločnosti Magyar Telekom, ktorá je maďarskou dcérou Deutsche Telekomu, to však problém nebol. Podľa Bloombergu ju výsledky jej vlastného pilotného projektu so štvordňovým týždňom nepresvedčili a vracia sa k pôvodným piatim pracovným dňom.

Štvordňoví premianti

Za premiantov v skracovaní pracovného času sa zvyčajne považujú krajiny ako Island, Francúzsko či Holandsko. Samotný Island testoval kratší pracovný čas v rokoch 2015 až 2019, pričom viaceré médiá ho vyhodnotili ako veľmi úspešný príklad etablovania štvordňového pracovného týždňa. Túto úspešnosť však spochybnil R. Chovanculiak z INESS. Odvoláva sa na hodnotiacu štúdiu, ktorá informuje o tom, že vyše 90 percent firiem, ktoré sa na projekte zúčastnili, skrátili pracovný týždeň o jednu, dve alebo maximálne tri hodiny. Väčšina firiem, ktoré neboli súčasťou projektu, ho skrátili maximálne o hodinu, čo má ďaleko od štvordňového pracovného týždňa.

Francúzsko zaviedlo 35-hodinový pracovný týždeň ešte v roku 2000. Väčšina Francúzov však pracuje dlhšie, hoci za príplatky. Nasvedčuje tomu aj údaj OECD o priemernom počte týždenne odpracovaných hodín za rok 2022 – v prípade zamestnancov na plný úväzok bolo týchto hodín 38,7, čo je len o necelú hodinu menej ako na Slovensku. Mnohí využívajú aj nadčasy – podľa Eurostatu to robí viac ako desať percent Francúzov, čo je v porovnaní so Slovákmi takmer raz toľko.

Špecifickým prípadom je Holandsko. Priemerný počet odpracovaných hodín tam je podľa OECD len 30,5 za týždeň. Veľký vplyv má na to aj fakt, že až šesť z desiatich Holanďanov pracuje na čiastočný úväzok. Umožňuje im to holandská legislatíva, ktorá takto pracujúcim priznáva v zásade rovnaké benefity ako tým, ktorí pracujú na plný úväzok. Ak zoberieme do úvahy len zamestnancov na plný úväzok, ktorí tvoria dve pätiny všetkých pracujúcich, priemerný počet odpracovaných hodín razom stúpne bezmála na 38 hodín týždenne.

Mnohí si netrúfnu

Začiatkom februára spustilo polročný pilotný projekt podobný tomu islandskému či britskému aj Nemecko. Zúčastňuje sa na ňom 45 firiem z rozličných oblastí. Pri väčšine z nich to bude znamenať nielen štyri dni práce po deväť hodín namiesto piatich dní po osem hodín, ale aj mzdu redukovanú o desať až dvadsať percent.