Robert Fico hovorí o štvordňovom pracovnom týždni. Na ten si však treba najprv zarobiť

Premiér Robert Fico na dôležitom Svetovom ekonomickom fóre v Davose oznámil, že v piatok už Slováci nebudú musieť ísť do práce. Vôbec. Samozrejme, nie hneď a určite sa to netýka všetkých. Aj tak je to však informácia, ktorá vzbudila výraznejší rozruch.

Predseda vlády verí, že Slovensko môže byť medzi krajinami, ktoré už čoskoro zavedú štvordňový pracovný týždeň. „Samozrejme, najskôr na experimentálnej báze,“ spresnil. Za dôležitý faktor zmeny označil covid, ktorý firmám ukázal, že je ekonomicky výhodné nechať ľudí pracovať z domu. Považuje za zaujímavé sledovať, ako sa bude meniť ich postoj k štvordňovému týždňu.

Myšlienka šéfa Smeru neznamená, že ľudia budú pracovať menej hodín, ale skôr si budú môcť efektívnejšie rozvrhnúť pracovný čas. To znamená, že svojich štyridsať hodín odpracujú napríklad od pondelka do štvrtka. Podobný model už na Slovensku niektoré firmy skúšajú, väčšinou ide o finančníkov a profesie, kde to neohrozuje prevádzku. Oddelenia ako IT podpora či call centrá takúto možnosť nemajú. Pri profesiách, kde je nevyhnutné pracovať nepretržite celý týždeň, je už v súčasnosti pracovné rozvrhnutie iné. Mnohé firmy využívajú napríklad striedanie takzvaného krátkeho a dlhého týždňa. 

So zmenou by firmy nemuseli mať problém, ak to súhlasí s profilom spoločnosti. Problémom by mohlo byť, ak by sa ju vláda snažila nanútiť firmám na základe požiadavky zamestnancov. Bolo by nešťastné, ak by úradníci mali určiť, v ktorých profesiách je prechod možný a v ktorých nie.  

Menej hodín v práci

Na Slovensku sa však pomerne často hovorí aj o štvordňovom pracovnom čase v dôsledku znižovania počtu hodín. Ako jednu z alternatív to v reakcii na premiéra pripustil minister práce Erik Tomáš. „Treba zvážiť, či skrátiť pracovný týždeň na štyri dni, aby pracovný čas trval desať hodín, alebo ubrať jeden deň z pracovného týždňa aj za cenu skrátenia času,“ dodal. No zdôraznil, že nie všade je reálne skracovať pracovný čas.

Možnosť skrátiť počet hodín v týždni by sa týkala predovšetkým zamestnancov, ktorí pracujú na takzvanú úkolovú mzdu. To znamená, že majú zoznam úloh, ktoré potrebujú splniť. Ak ich dokážu urobiť skôr, dáva zmysel, aby v práci zbytočne nesedeli. Už menej je pravdepodobné, že by sa pracovný čas mohol skrátiť v prípade časovej mzdy, kde je potrebné, aby ľudia odrobili konkrétny počet hodín. Ide napríklad o zamestnancov obchodov, ale trebárs aj zdravotníkov v nemocniciach. 

V premiérovom okolí sa objavuje viacero ľudí, ktorí volajú po skrátení počtu hodín v rámci pracovného týždňa. Na kandidátke Smeru sa na pozícii 150 v ostatných voľbách objavil šéf strany Socialisti Arthur Bekmatov, ktorí si osvojil tému skrátenia pracovného času. Hoci sa do parlamentu nedostal, pracuje ako asistent poslanca Smeru Michala Stušku. Predchádzajúcim šéfom Socialistov bol súčasný premiérov poradca Eduard Chmelár. Aktuálne k téme na sociálnej sieti napísal: „Štvordňový pracovný týždeň experimentálne zaviedlo Španielsko, po ňom Spojené kráľovstvo, potom škandinávske krajiny a dnes sa s úspechom používa v celej vyspelej Európe.“ 

Nápad sa pozdáva aj odborárom. Analytik Konfederácie odborových zväzov SR Ján Košč napísal knihu Revolúcia pracovného času, kde tvrdí, že o skracovaní koluje veľa mýtov. „Zamestnancov strašia znižovaním miezd, zamestnávateľov zasa nedostatkom zamestnancov a krachovaním firiem. Z každej strany počujete námietky o počte dní dovolenky či nemocenského, ktoré majú dokázať, že Slováci už dnes pracujú málo. Tieto tvrdenia sú však zavádzajúce a nepravdivé,“ uvádza v knihe.