Slovenské zdravotníctvo pod vedením hnutia OĽaNO v roku 2022 kritici často označovali za mätúce či dokonca spiatočnícke. Kritiku si vyslúžila aj snaha politikov centrálne regulovať celú oblasť. Analytik Martin Smatana však minulý rok považuje napriek ostrej kritike za jeden z najreformnejších za posledné obdobie. Bol to aj rok, keď sa podarilo potlačiť pandémiu a zdravotnícky sektor sa plne vrátil do štandardného režimu. Medzi najvýraznejšie z mnohých legislatívnych zmien či projektov patrí zvýšenie miezd zdravotníkov, jasné kontúry optimalizácie siete nemocníc či novelizácia zákona o liekoch.
Požiadavky lekárov, ktorí bojovali za vyššie mzdy a systémové zmeny, sa začali objavovať už začiatkom roka 2022. Napäté obdobie sprevádzala hrozba hromadných výpovedí. Po mesiacoch rokovaní lekárski odborári koncom minuloročnej jesene vybojovali výrazné zvýšenie platov a mzdového automatu. Ako dodáva M. Smatana, odborári práve pre neskoré riešenie kritickej situácie zo strany vlády dokázali vyrokovať viac, než pôvodne chceli. „Výsledkom je, že priemerná mzda nemocničného lekára so všetkými príplatkami a nadčasmi dosahuje po novelizácii vyššiu sumu, ako majú lekári v Českej republike,“ uvádza. Zvýšenie miezd sa týkalo všetkých nemocničných zdravotníkov. Vyvrcholením rokovaní bol podpis memoranda, v ktorom štát lekárom sľúbil ďalšie ústupky a reformy.
Zvýšenie platov lekárov v nemocniciach však spustilo vlnu kritiky zo strany ambulancií, ktoré koncom minulého roka zápasili s vysokými cenami energií a tlakom na finančné krytie vlastných zamestnancov a chod ambulancií. Situácia vyústila do stavu, keď v rámci Zväzu ambulantných poskytovateľov zatvorilo až 49 zhruba
z dvetisíc ambulancií, pričom dve tretiny z nich z ekonomických dôvodov.
Reforma nemocníc
V septembri 2022 vstúpila do platnosti očakávaná vyhláška o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Tá zhruba na tisíc stranách určuje konkrétne typy nemocníc, minimálne počty výkonov, garantované čakacie lehoty i ďalšie parametre. Optimalizácia siete nemocníc však doposiaľ naráža na kritiku a odmietavý postoj. M. Smatana dodáva, že v súčasnosti ministerstvo zdravotníctva pripravuje novelizáciu vyhlášky a nikto nemôže zaručiť, či reforma prežije aj po nástupe nového vedenia ministerstva zdravotníctva. „Tak či onak, táto novela predstavovala kľúčový míľnik, ktorý dal tvár reforme siete nemocníc.“
Zákon o lieku
Po mesiacoch príprav parlament v lete minulého roka schválil novelu zákona o liekoch, ktorá zmenila pravidlá a podmienky vstupu liekov, zdravotníckych pomôcok a zdravotníckeho materiálu do zoznamu, ktorý je hradený z verejného zdravotného poistenia. Novela zákona splnila svoj cieľ a pacienti sa vďaka nej dostávajú ľahšie k inovatívnej liečbe. Do kategorizácie od leta 2023 vstúpili lieky na desiatky indikácií. Podľa M. Smatanu je však problém, že tieto vstupy nemali plné rozpočtové krytie. „Výdavky na lieky rastú približne desaťpercentným tempom, pričom odhad výdavkov v rozpočte bol na úrovni iba dvoch percent,“ upozorňuje analytik. Aj to je jeden z dôvodov, prečo ministerstvo zdravotníctva vyrokovalo dofinancovanie sektora už v roku 2023, a to vo výške 316 miliónov eur.
Farmaceutickí výrobcovia rástli
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?