Človeku bez práce rast minimálnej mzdy nepomôže. „Len“ mu klesne šanca nájsť zamestnanie

Pred budovou miestneho pohostinstva sedí partia chlapov. Slnečný letný deň si krátia fajčením a pitím piva. Konzumácia alkoholu uprostred pracovného dňa nikoho z nich netrápi. Aj tak sú všetci nezamestnaní a na príležitostných fuškách im nikto fúkať nedá. Žiaľ, aj takýto výjav je typický pre veľkú časť slovenského vidieka.

„V našom regióne sú všetky dobré miesta obsadené. Človek po päťdesiatke nemá šancu legálne zarobiť slušné peniaze. Tak si pomáham príležitostnými fuškami, pestovaním zemiakov a chovom hydiny. Aj keď pri dnešných cenách kŕmnych zmesí si nakoniec asi nechám len zajace,“ hovorí Andrej Beran z obce Čerenčany, neveľmi vzdialenej od Rimavskej Soboty. Juhovýchodný okres má dlhodobo najvyššiu mieru nezamestnanosti v krajine. Bez práce je každý piaty človek.

Politici sa napriek tomu podpore tvorby pracovných miest v najmenej rozvinutých oblastiach venujú málo. Pomôcť by pritom mohlo napríklad vytvorenie špeciálnych daňových zón, v ktorých by zamestnávatelia platili nižšie dane. Práve taký model úspešne funguje v susednom Poľsku. 

Tvorba nových miest je ohrozená

V tunajšej ekonomike je trendom rozdávanie peňazí. Z dôvodu vysokej inflácie sa uvažuje minimálne o dvojcifernej valorizácii minimálnej mzdy. Teda najmenej o rovných desať percent. Razantné zvýšenie príjmu najslabšie platených zamestnancov pritom môže časti obyvateľstva dokonca uškodiť.

„Minimálna mzda nie je sociálna dávka alebo dôchodok. Minimálna mzda je cena práce a tu platia trhové princípy. Keď politici zvýšia minimálnu mzdu nad trhovú úroveň, povedie to k strate práce pre nízkoproduktívnych zamestnancov v chudobných regiónoch alebo k obmedzovaniu vzniku pracovných miest,“

Ľudia s nízkou produktivitou práce sa stanú pre firmy príliš drahými. Postupom času ich buď nahradia lacnejšie stroje, alebo sa firma presunie do krajiny s nižšími mzdovými nákladmi.