Príliš ťažká práca

Ministerstvo financií už ohlásilo zmeny. V predbežnej informácii, ktorú poslalo do pripomienkového konania, načrtlo, že chce odbremeniť malé a stredné podniky od administratívnej záťaže, zjednodušiť výpočet základu dane a preniesť registráciu na daň z príjmov z daňovníkov na štát. Správca dane by mal oznamovať výšku mesačných a štvrťročných preddavkov. Zvažuje sa tiež prehodnotenie lehoty na podávanie daňového priznania.

Živnostník je lacnejší

Minister financií Peter Kažimír zároveň avizoval, že sa chce pozrieť na daňové zaťaženie ľudí s nízkymi príjmami. Bližšie kroky ministerstvo zatiaľ nepredstavilo, nie je však tajomstvom, že vďaka dobrému vývoju ekonomiky a pracovného trhu štát získava na zdanení práce čoraz viac.

Relatívne najmenej na daniach a odvodoch pritom zaplatia živnostníci. Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií vypočítal, že v roku 2017 stačilo bezdetnej samostatne zárobkovo činnej osobe na čistý príjem 1 000 eur mesačne vynaložiť na odvodoch 208 eur. Dane by živnostník v príklade IFP neplatil vôbec. Klasický zamestnanec dopadol horšie – daňovo-odvodové náklady by boli na čistú tisícku eur príjmu takmer štvornásobné (811 eur).

Živnostnícka tisícka stojí najmenej 1/2
Porovnanie daňovo-odvodového zaťaženia (v €)*

Živnostníkom pomohlo zvýšenie paušálnych výdavkov na 60 percent z príjmov, pričom si ročne môžu uplatniť 20-tisíc eur (predtým 40 percent a 5 040 eur). Opatrenie prvýkrát pocítili vo vlaňajšom daňovom priznaní.

Nezdaniteľná časť základu dane, ktorú si uplatňujú zamestnanci aj živnostníci, sa zvyšovala v uplynulých rokoch, naopak, len nepatrne. V rokoch 2014 až 2017 úplne zamrzla na sume