Pri daniach vláda premárnila príležitosť

Čo hovoríte na novoročné zmeny daní a odvodov?

Na jednej strane sa znižuje korporátna daň, ale zavádza sa daň z dividend, čiže ten odkaz je zmiešaný a dane neklesajú všetkým. Pre niektoré špecifické podniky a regulované odvetvia je to zlá správa, pretože dúfali, že sa spod špeciálnej dane vymania. Nová daň z poistných zmlúv je tiež nepríjemným prekvapením. A myslím si, že je to premárnená príležitosť dať biznisu jednoznačný odkaz, že dane klesnú.

Firmy cítia, že daňové a odvodové zaťaženie je porovnateľné s Rakúskom a Nemeckom. Ale zároveň situácia vo vzdelávaní, zdravotníctve, verejnej infraštruktúre je veľmi biedna a nebadať tam výrazný progres.

Vaša komora spolu s ďalšími veľkými stavovskými organizáciami opakovane kritizovala zmeny kľúčových zákonov na poslednú chvíľu. Hovorím o úprave sociálnych a zdravotných odvodov.

Tento prípad potvrdzuje, že tu nie je dialóg a konštruktívna dlhodobá stratégia, kam smerovať daňové zaťaženie. Odstránenie základov pre odvody bolo veľmi prekvapivé a neočakávané, doslova prerokované cez noc a pre biznis to znamená, že má vždy rátať s tým, že niečo neočakávané môže prísť znova. Vidím tu priveľa aktivity zmeniť tu a tam nejaký detail v zdaňovaní a na jednej strane znížiť dane, na druhej zvýšiť odvody. Zároveň sú tu veľké problémy s výberom daní. Podvodov s DPH je stále priveľa, každoročne predstavujú takmer dve miliardy eur. To má byť daňová priorita, dosiahnuť, že daňová administratíva je schopná proti nim bojovať. A problémom je aj rozdielny prístup k podnikateľom.

V čom?

Stretli sme sa s viacerými prípadmi, keď postup daňových úradov bol prekvapivý. Je tu množstvo prípadov, keď sú úrady veľmi striktné. Oveľa lepší by bol rovnaký a transparentný prístup k všetkým firmám, aby k daňovým podvodom nedochádzalo. Malo by sa skutočne investovať do výberu daní, ale tak, aby tie výsledky boli viditeľné.

Už vyše štyri roky rezort financií deklaruje, že boj proti daňovým únikom je jeho priorita. Myslíte si, že veľmi nepokročili?

Určite tam pokrok nastal a sprevádzali ho aj viditeľné iniciatívy ako bločková lotéria. Veci sa však nepohli reálne dopredu tak, ako by sme si želali. Firmy združené u nás cítia, že daňové a odvodové zaťaženie je porovnateľné s Rakúskom a Nemeckom. Ale zároveň situácia vo vzdelávaní, zdravotníctve, verejnej infraštruktúre je veľmi biedna a nebadať tam výrazný progres. Keď sem prišlo mnoho podnikov v rokoch 2008, 2009, daňové zaťaženie vnímali ako výhodu, pretože bolo relatívne nízke a jednoduché. Rovná daň. To sa zmenilo a teraz je to zaťaženie porovnateľné s Nemeckom. No kde sú investície do budúcnosti?

Guido Glania (46)

Zdroj: Maňo Štrauch

Narodil sa v Nemecku, študoval na univerzitách v Kolíne a Norimbergu. Od marca 2011 je výkonným členom predstavenstva Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory. Predtým pôsobil v Spolkovom zväze nemeckého priemyslu v Berlíne a neskôr v Bruseli. V rokoch 2008 až 2011 bol generálnym sekretárom bruselskej Alliance for Rural Electrification.

Aj po znížení firemnej dane na 21 percent od januára tohto roka máme najvyššiu daň vo V4 a napríklad v Rakúsku už diskutujú o poklese dane aj pod tunajšiu úroveň. Bol by to pre nás veľký problém?

Najväčší problém vidím v tom, že zároveň s poklesom firemnej dane sa zavádzajú nové dane, zvyšujú sa odvody. Čiže ten odkaz je zmiešaný. Slovenská ekonomika pritom rastie, je silná, teraz by mal prísť signál pre biznis komunitu o znižovaní daní, že investovať tu sa oplatí. Väčšina našich členov mi hovorí: