V poslednom čase sa čoraz častejšie objavujú príbehy o nevhodnom správaní turistov a cestovateľov – od rozbíjania a vyvracania starobylých skalných útvarov v Nevade až po napodobňovanie lascívneho správania antickej sochy v Taliansku. Prečo sa však zdá, že ľudia na dovolenke zabúdajú na dobré mravy? Na túto otázku sa snaží odpovedať redakcia BBC.
V posledných mesiacoch sa po celom svete konali protesty proti nadmernému turizmu a nevhodnému správaniu turistov, ktoré sú čoraz viac pod drobnohľadom. Webové stránky a instagramové účty ako Tourons Of Yellowstone a Welcome to Florence zaznamenávajú nové a nové prípady pochybného správania sa cestovateľov a pri každom novom si mnohí kladú otázku: „Čo si mysleli?“
Podľa Javiera Labourta, licencovaného klinického psychoterapeuta a vášnivého cestovateľa, existuje niekoľko odpovedí. „Takéto správanie môže ovplyvniť mnoho faktorov,“ povedal. „Môžu to byť individuálne faktory, môžu to byť kontextové faktory a môžu to byť skupinové faktory, ak osoba cestuje so skupinou. Takže si myslím, že prvá otázka, ktorú si musíme položiť, je: Správala by sa táto osoba rovnako aj doma?“
Škála zlého správania turistov môže siahať od bezohľadného správania, ako je blokovanie chodníka kvôli dokonalému záberu na Instagram, cez pohoršujúce správanie, ako je pózovanie nahých na verejnosti, až po nebezpečné veci – napríklad približovanie sa k divokým zvieratám.
Podľa doktorky Alany Dilletteovej, docentky manažmentu pohostinstva a cestovného ruchu na Štátnej univerzite v San Diegu, niektoré druhy nevhodného správania turistov, ako napríklad snaha pomôcť zvieraťu pripojiť sa k stádu v Yellowstonskom národnom parku, môžu prameniť zo všeobecnej neznalosti spoločenských noriem a toho, čo je v rôznych destináciách prijateľné.
„Myslím si, že veľa z toho je nedostatok vedomostí a (pochopenia) ich vplyvu na miesto, ktoré navštevujú,“ vysvetlil Dillette. „Myslím si, že veľa ľudí cestuje s predstavou, aký bude ich zážitok, ale nezamýšľajú sa nad tým, ako (ich konanie) ovplyvňuje dané miesto, pretože o ňom jednoducho nemajú dostatok vedomostí,“ dodala.
Ďalšou klasickou formou zlého správania turistov je to, čo behaviorálna vedkyňa Dr. Kirsty Sedgmanová, ktorá vyučuje na Bristolskej univerzite, nazýva „základná energia charakteru jednotlivca“.
Niektorí ľudia môžu byť mimo domova hrubí a nároční, pretože predpokladajú, že miestni obyvatelia, pracovníci v službách a ostatní sú tu len preto, aby im slúžili. Takéto správanie je obzvlášť časté v lietadlách, kde sa pravidelne objavujú správy o záchvatoch hnevu, keď sa cestujúci správajú agresívne, nerešpektujú základnú zdvorilosť a odmietajú plniť pokyny posádky.
„Nejde len o to, že sa ľudia správajú čoraz horšie,“ hovorí Sedgman. „Ale aj to, že keď ich niekto upozorní na ich zlé správanie, je oveľa pravdepodobnejšie, že sa rozčúlia. Ten pocit 'nehovor mi, čo mám robiť' je naozaj silný,“ dodáva.
Labourt sa však domnieva, že v hre môžu byť hlbšie psychologické problémy. „Keď cestujeme, musíme sa spojiť s miestom, kam ideme, s novou kultúrou. Toto spojenie si vyžaduje, aby sme boli v inej emocionálnej pozícii, a nie každý je na to pripravený,“ povedal.
Hoci sa veľa píše o vplyve nadmerného turizmu na životné prostredie, často sa prehliadajú dôsledky zlého správania turistov – najmä vandalizmu. „Majitelia a správcovia historických objektov už často zápasia s tým, ako sa o tieto zdroje starať. Takže keď je budova zničená vandalmi, zvyšuje to ich finančnú záťaž,“ poznamenal Brent Leggs, výkonný riaditeľ African American Heritage Fund.
Ešte horšie je, že niekedy sa spôsobené škody nedajú napraviť. Napríklad v roku 2021 návštevník texaského národného parku Big Bend vyryl svoje meno na 4 000 rokov staré petroglyfy, čím natrvalo zničil miesto posvätné pre miestne indiánske komunity. Správanie turistov ovplyvnilo aj neoceniteľné umelecké a kultúrne diela.
Dillette sa domnieva, že k tomuto problému prispieva aj spôsob, akým sa cestovný ruch často propaguje: „Myslím si, že ľudia pri cestovaní pociťujú istý prvok anonymity, ktorý ich núti správať sa tak, ako by sa inak nesprávali. Myslím si, že to čiastočne súvisí s tým, ako spoločnosti a vlády predávajú ľuďom cestovný ruch,“ vysvetlila. „Preto nie som veľkým fanúšikom masového cestovného ruchu... Jeho cieľom je dostať ľudí na miesto, kde sa môžu opiť, prepiť, prekonzumovať. Je to ako vytvoriť im ideálne podmienky na to, aby zlyhali,“ dodala.
Vlády na celom svete sa snažia obmedziť zlé správanie zavádzaním prísnejších zákonov, vytváraním oficiálnych usmernení, ako by sa mali turisti správať, a ukladaním vysokých pokút za ich porušenie. Od amsterdamskej kampane Stay-Away zameranej na opitých britských návštevníkov až po nové obmedzenia a pokuty v Taliansku, ktorých cieľom je obmedziť cestovný ruch a odradiť od zlého správania, destinácie prichádzajú s novými návrhmi na riešenie situácie.
Labourt sa však domnieva, že zmenu musia urobiť samotní cestujúci. Aj keď je pre čoraz viac ľudí jednoduchšie cestovať, nie každý je emocionálne pripravený na vplyv pobytu mimo svojej komfortnej zóny, čo by mohlo vysvetľovať nárast protispoločenského správania.
Dillette aj Labourt sa zhodujú, že náprava takéhoto správania spočíva predovšetkým v zmene myslenia - v tom, aby si ľudia uvedomili, že cestovanie nie je samozrejmosťou, ale výsadou. Návšteva určitého miesta znamená, že ste hosťom v cudzom dome a mali by ste komunikovať s ľuďmi z rôznych prostredí ohľaduplne a s rešpektom.
„Cestovný ruch je naozaj zaujímavý, pretože má moc doslova zmeniť životy ľudí,“ povedal Dillette. „Má moc vymaniť ľudí z chudoby, má moc spájať ľudí naprieč kultúrami, náboženstvami a jazykmi, čo by sme nemali, keby sme nemohli cestovať. Ale ide o to, ako to robíte. Nechcem, aby to znelo tak, že by sme nemali nikam cestovať. Ale robme to s väčším rozmyslom,“ dodala.
Ďalšie dôležité správy
