Prečo Slovensko prišlo o doménu .sk a čo sa s tým dá robiť

To je aj príklad firmy SK-NIC, správcu národnej internetovej domény .sk, ktorému jeho súčasný majiteľ, skupina Danubiatel (známa najmä cez jej telekomunikačného operátora Swan), našiel nového investora. Kontrakt SK-NICu so štátom je súčasťou tohto dílu. Dá sa povedať, že kľúčovou, lebo od neho sa odvíja hodnota celého správcovského biznisu. Tržby SK-NICu sa dlhodobo pohybujú medzi 3,5 a štyrmi miliónmi eur ročne.

To všetko je dostatočný dôvod, aby znova ožili kritiky, podľa ktorých verejný záujem v prípade domény .sk prehráva súboj so záujmom privátneho biznisu. Znova, ale s tým rozdielom, že chystaná transakcia môže byť posledná šanca na zmenu.

Bezzubá komisia

Možno sa to nezdá, ale s aktivitami firmy SK-NIC sa stretávate dennodenne. Vždy, keď vo webovom prehliadači kliknete na stránku s koncovkou .sk alebo pošlete e-mail na adresu, ktorá sa končí touto skratkou. SK-NIC je správcom systému, v ktorom sa registrujú internetové domény, a publikuje ich zoznamy, podľa ktorých ich nájdu servery v globálnej počítačovej sieti.

358 300 je aktuálny počet zaregistrovaných domén s koncovkou .sk

V digitálnej ére niet pochýb o tom, že ide o verejný záujem par excellence. Uznávajú to aj vládni predstavitelia, keď sa v preambule zmluvy s SK-NICom píše, že cieľom je „správa domény v súlade so záujmami Slovenskej republiky i internetovej komunity pôsobiacej v SR“. Ibaže táto komunita sa v minulosti (tak ako aj teraz) opakovane zhodla, že realita zmluvy, ktorú najprv v roku 2006 podpísal vtedajší minister dopravy Pavol Prokopovič a o rok neskôr ju aktualizoval jeho nástupca Ľubomír Vážny, je iná.

Ľudia z internetovej komunity napríklad viackrát upozornili na to, že zmluva je prakticky nevypovedateľná. Ministri a ich úradníci súhlasili s tým, aby na výpoveď bol potrebný súhlas všetkých členov „dozorujúcej“ komisie. A dvaja z nich sú zástupcami SK-NICu, respektíve jeho majiteľa. Čerešničkou je, že komisia, v ktorej má štát dvoch zástupcov a po jednom registrátori domén, internetoví provideri a používatelia internetu, nebola prvé štyri roky zostavená – lebo štát do nej nevymenoval svojich zástupcov. A napríklad medzi septembrom 2012 a májom 2015 sa ani raz nestretla.

Že má štát nad doménou .sk veľmi limitovanú kontrolu, sa ukazuje aj v tom,