Pre reformu záchraniek hrozí, že Slovensko príde o európske peniaze

Reforma záchrannej zdravotnej služby, ktorá má platiť už od 1. januára 2025, vychádza z míľnika Plánu obnov a odolnosti, ktorý definuje optimalizáciu siete neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Cieľom reformy podľa plánu obnovy je prijať novú legislatívu, ktorá by zvýšila dostupnosť záchrannej zdravotnej služby pre pacientov. Sieť neodkladnej zdravotnej starostlivosti má vychádzať z dopytu po zásahoch podľa diagnóz a regiónov, geografického rozloženia staníc záchrannej zdravotnej služby (ZZS) so zohľadnením cestnej siete a infraštruktúry, dostupnosti nemocničných zariadení vhodných typov, z matematického modelovania a simulácií z reálnych dát.

Plán obnovy bez dát

Geografické rozloženie siete záchraniek má byť zrealizované na matematickom simulačnom modeli. Ten má sieť navrhnúť tak, aby pre 90 percent populácie bola dostupnosť ZZS do 15 minút od odoslania a pre 80 percent pacientov s diagnózou kvintetu prvej hodiny bola dostupnosť do ôsmich minúť od odoslania. Práve premiestnením staníc sa má skrátiť reakčný čas v porovnaní so súčasnou situáciou.

Z akých dát vychádzali tvorcovia reformy ZZS, nie je známe. Redakcia Medicíny má v dispozícii zápisnicu zo stretnutia Komisie pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť na ministerstve zdravotníctva, ktorá rozhoduje o pripravovaných zmenách. O tom, že ciele definované v pláne obnovy a odolnosti bude takmer nemožné dosiahnuť, hovoril ešte bývalý minister zdravotníctva Michal Palkovič.

Na spomínanom stretnutí členov komisie, ktoré sa konalo 26. septembra 2023, Michal Palkovič poukázal na riziko krátenia platby z plánu obnovy a odolnosti. V zápisnici sa píše, že minister zdravotníctva sa spýtal členov komisie, či majú vedomosť o tom, kto, kedy a na základe akých dát definoval míľnik plánu obnovy, a teda dostupnosť ZZS do 15 minút pre 90 percent populácie. „Členovia komisie skonštatovali, že touto informáciou nedisponujú,“ uvádza sa v zápisnici. Zástupca Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák následne dodal, že reforma a dáta boli vypracované najmä bývalým riaditeľom Operačného strediska ZZS. Meno riaditeľa v zápisnici uvedené nie je.

M. Polák zároveň informoval, že niekoľkokrát oslovil kompetentných s požiadavkou o zmenu znenia reformy. Lukáš Stanko zo Sekcie implementácie plánu obnovy a odolnosti a reforiem na túto informáciu reagoval tým, že požadovaná zmenia nebola a ani nie je možná, keďže Európska komisia by ju mohla považovať za znižovanie cieľa, respektíve zmarenie reformy.

Vtedajší minister zdravotníctva Michal Palkovič podľa zápisnice skonštatoval, že Slovenská republika bude mať problém s ďalšou platbou z Európskej komisie a je ohrozené čerpanie pre nesplnený míľník. Na to reagoval Matej Polák, že členovia opakovane hľadali možnosti, ako splniť požiadavku, ktorú schválila vláda Eduarda Hegera v pláne obnovy a odolnosti.

Budovanie nových staníc

Plán obnovy hovorí aj o výstavbe nových a o obnove už existujúcich staníc ZZS. Cieľom má byť presun jednotlivých staníc podľa novostanovenej siete ZZS, ktorá bude reflektovať aj optimalizáciu siete nemocníc. Časť staníc by mala byť presunutá do zrekonštruovaných priestorov, ďalšiu časť bude potrebné vystavať nanovo s príslušným vybavením. Vláda by podľa plánu obnovy a odolnosti mala investovať do výstavby alebo rekonštrukcie celkovo 55 malých staníc ZZS. Tento míľnik musí vláda splniť do 30. júna 2025, aby bolo možné čerpať financie z plánu obnovy.