Popretie reality nebolí. Populizmus dáva zmysel iba politikom, pre ľudí bude katastrofou

Jeden z legendárnych výrokov Andreja Danka znie, že ľudia „otupievávajú". A má pravdu, minimálne vo vnímaní politiky.

Tá stratila akúkoľvek racionalitu. Racionálna je iba pre politikov, ktorým populizmus dáva zmysel. Zistili totiž, že na Slovensku nie je nič jednoduchšie, ako sľúbiť ľuďom viac. Pritom im zabúdajú povedať B: že viac teraz znamená menej neskôr. A to v prípade Slovenska dokonca radikálne menej. Keďže si to ľudia neuvedomujú, radi siahnu po najľahšom riešení.

Logika „viac teraz, menej neskôr“ sa už nepohybuje iba na úrovni teórií, ale čoraz viac sa mení na základný scenár. Napríklad podľa Európskej komisie je Slovensko krajinou s najmenej udržateľným verejným dlhom v Európskej únii. Zároveň je jeho schopnosť robiť fiškálne úspory nulová. Niektorí ekonómovia povedia, že to nie je také zlé, že Komisia nezapočítala skutočné náklady dôchodkovej reformy. Rovnako ako povedia, že Slovensko nie je druhá najchudobnejšia krajina v rámci EÚ, keďže výpočet parity kúpnej sily je od roku 2016 skreslený. A sociológovia dodávajú, že Slovensko za ostatných 30 rokov prudko narástlo a všetko je vlastne v poriadku. Aj tak sa dá pozerať na veci.

Alebo sa dá pozerať na trendy a komparácie. Z dostupných dát je zrejmé, že Slovensko žije nad pomery, čo je dlhodobo neudržateľný scenár. Popretie tejto reality je prirodzenou reakciou optimistov na prichádzajúce zlé správy, ktoré naznačujú, že dobré časy sa končia. Ak totiž Slovensko chce, aby jeho verejné financie boli udržateľné, musí začať razantne a trvalo šetriť. Deje sa však pravý opak a bitka o to, kto dokáže krajinu zadlžiť čo najviac, graduje.

Populizmus si však nevyžiada svoju daň niekedy v ďalekej budúcnosti. Už teraz má spôsob, ako sa so vzácnymi zdrojmi narába, na ekonomiku zásadný negatívny vplyv. Legislatívna neistota znamená nižšiu podnikateľskú istotu, ktorá trvá už dekádu a zhoršuje hospodársky rast a tvorbu bohatstva. Už to nie je iba pocit, podľa Economistu sa Slovensko za posledný rok stalo krajinou s najväčšou negatívnou podnikateľskou zmenou v Európe.

Následok je jasný: čím horšie podnikateľské prostredie, tým menej investícií, tým menší ekonomický rast, tým menšie daňové prímy a schopnosť vyrásť z dlhu. Zlá ekonomika umocňuje zlé dlhy. Skutočná situácia Slovenska môže byť preto ešte horšia, než naznačujú čísla. Už teraz je takmer isté, že Slovensko do dvoch či troch dekád zbankrotuje. Až potom ľudia pochopia, čo znamená B.

Riešenie? Neopíjať sa rožkom a začať si hovoriť pravdu. Nielen si hovoriť, že si ju budeme hovoriť. A vystúpiť z konformity davu, ktorý síce začal cítiť dym, ale mávol nad tým rukou. Keď uvidí oheň, už bude neskoro. Kým sa na Slovensku neobjavia politici, ktorí by vystúpili zo svojej komfortnej zóny, trajektória krajiny sa nezmení.