Poľsko buduje najmocnejšiu armádu Európy. Všetko na dlh

Vládnuca poľská konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslawa Kaczynského stavila v snahe udržať sa pri moci aj po októbrových voľbách na jediný tromf – vybudovanie najmocnejšej pozemnej armády v Európe.

Poľsko je na čele vojenskej pomoci Ukrajine a je hlavným uzlom, cez ktorý prúdi drvivá väčšina západných dodávok Kyjevu. Susedstvo s ruskou Kaliningradskou oblasťou a Bieloruskom, kde sa stále zvyšuje ruská vojenská príslušnosť, využila vládna strana na spustenie mohutnej vlny zbrojenia.

„Rozširujeme armádu, zvyšujeme výdavky na obranu, kupujeme modernú techniku a chránime poľské hranice. Chceme byť dostatočne silní, aby každý potenciálny agresor vedel, že sa dokážeme ubrániť,“ vyhlásil J. Kaczynski a dodal, že jeho cieľom je vybudovať 300-tisícovú armádu.

Nákupy Poľska sú skutočne obrovské. Varšava si len v Južnej Kórei objednala tisíc tankov K2, 600 samohybných húfnic K9, 48 ľahkých bojových lietadiel FA-50 a 280 raketometov. Od Spojených štátov Poľsko dostane tanky Abrams, lietadlá F-35, vrtuľníky, obrovské množstvo raketometov HIMARS a protiletecké systémy Patriot.

K tomu treba prirátať zvyšovanie armádnych platov. Naplno ide aj poľský zbrojný priemysel, ktorý väčšinou zostal v štátnych rukách a má sám osebe najväčšie kapacity v strednej Európe. O kvalite väčšiny poľských zbraní sa to povedať nedá.

Niektoré predchádzajúce veľké kontrakty, ako napríklad na stovky ľahkých poľských tankov, musela armáda pre nedostatočnú kvalitu zrušiť. Samohybné delo Krab však dosahuje solídnu kvalitu a dobre sa uplatňuje aj na ukrajinskom fronte.

Výdavky krajiny na obranu dosiahnu tento rok takmer štyri percentá HDP a budú v pomere k výkonu ekonomiky vyššie ako v akejkoľvek inej krajine vrátane Spojených štátov. Celé to však má jeden háčik - veľká väčšina dodávok, vrátane obrích kontraktov s Južnou Kóreou, je na dlh. A to rádovo v desiatkach miliárd eur.

Dohody medzi vládou vo Varšave a v Soule sú však tajné, takže nie sú známe ani podmienky úverovania. No aj bez toho deficit poľských verejných financií strmo rastie a výrazne prekračuje kritériá eurozóny. Celkový dlh síce ešte nedosiahol ani 60 percent hrubého domáceho produktu, rýchlosť jeho rastu však vyvoláva spomienky na sedemdesiate roky, keď rýchle zadlžovanie viedlo k mnohoročnému kolapsu krajiny.

Štátny kapitalizmus