V polovici februára sa v Paname skončila dlhoočakávaná konferencia Rámcového dohovoru o kontrole tabaku Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO FCTC). Išlo o desiaty ročník zhodnotenia a aktualizácie nadnárodnej dohody s cieľom znížiť zdravotné, sociálne, ekonomické a environmentálne vplyvy používania tabaku. Účastníci konferencie označovanej ako COP 10 sa dohodli na väčšej ochrane životného prostredia a znížení cezhraničného marketingu pri tabakových výrobkoch, no podľa interných informácií bolo zo stretnutia cítiť neobvyklú nejednotu. Tá sa týkala najmä postoja k inovatívnym výrobkom.

Samotná hostiteľská krajina symbolicky reprezentuje postoj Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), keď prezident Panamy Laurentino Cortizo v lete 2021 dekrétom zakázal dovoz a predaj e-cigariet a zahrievaného tabaku. Tým napĺňa odporúčania WHO, ktorá považuje inovatívne tabakové výrobky za rovnako nežiaduce ako tradičné tabakové výrobky.

Kardinálnym argumentom WHO je to, že každý tabakový výrobok nesie určité riziko, a preto by malo byť primárnym cieľom bojovať proti všetkým tabakovým výrobkom. Tento prístup, hoci sa môže na prvý pohľad javiť ako racionálny, v sebe skrýva viacero problémov. Prvým je schopnosť dosiahnuť želaný výsledok. Skúsenosti z mnohých krajín naznačujú, že práve opačný prístup má oveľa väčší potenciál úspechu. Druhým je, že prístup WHO môže maskovať finančné motivácie členov organizácie v pozadí tohto rozhodnutia. S tým súvisí aj to, že boj WHO nie je rovnako intenzívny na všetkých frontoch. Zatiaľ čo pri nových výrobkoch ide cestou zákazu, v prípade klasických cigariet hovorí o politike kontroly tabaku.

Následkom prístupu, ktorý viacerí pozorovatelia označili za dogmatický, bol nesúhlas väčšieho počtu účastníkov s aktuálnou politikou WHO. Podľa zistení médií na rozdiel od predošlých stretnutí COP výrazne viac delegácií volalo po potrebe vedeckého posúdenia rizikových profilov rôznych nikotínových výrobkov a ich možného využitia vo verejnej politike. Hoci do oficiálnych dokumentov sa nezhody účastníkov nedostali, napríklad talianska La Veritá píše o bezprecedentnej opozícii 30 krajín Afriky, južnej Európy a Ázie voči direktívnemu a technokratickému prístupu WHO. Následkom je, že organizácia nedokázala presadiť zrovnoprávnenie tradičných a inovatívnych produktov. Táto téma sa bude riešiť na ďalšom zasadnutí COP 11. To dáva nádej na dôkladnejšie prehodnotenie stratégie aj vo svetle skúseností a aktuálnych vedeckých poznatkov.

Odpor proti politike WHO

Svetová zdravotnícka organizácia sa snaží prezentovať prístup „harm reduction“, opierajúci sa o znižovanie rizika fajčenia posunom k menej škodlivým alternatívam, za chybný. Tento postoj je však čoraz otáznejší. Medzi najväčšími kritikmi tejto doktríny sú aj bývalí vysokí predstavitelia organizácie. Ruth Bonitová, bývalá riaditeľka oddelenia WHO pre dáta a analýzy, a Robert Beaglehole, bývalý riaditeľ oddelenia WHO pre prevenciu a podporu zdravia proti chronickým chorobám, vo vyhlásení napísali: „Sme mimoriadne sklamaní z nelogického a zo zvráteného prístupu WHO k produktom na prijímanie nikotínu so zníženým rizikom, ako je napríklad vaping, ktoré predstavujú spôsob, ako obmedziť škody spôsobené spaľovaním tabaku. WHO, ktorá neustále ignoruje množstvo dôkazov o prínose týchto výrobkov, odsudzuje milióny fajčiarov na to, aby trpeli ochoreniami, ktorým sa dá predchádzať, a umierali predčasne.“

Obaja predstavitelia, toho času pôsobiaci na Aucklandskej univerzite, publikovali pred konferenciou článok v medicínskom časopise Lancet, kde napísali, že politika WHO „nestojí na vedeckých základoch“ a bráni pokroku v riešení problému fajčenia. Autori vyzývajú, aby sa zamerala na potláčanie škodlivých účinkov pomocou „harm redution“ v záujme 1,3 miliardy ľudí, ktorí naďalej fajčia.

Odborníci zhrnuli, že „Švédsko je priekopníkom v používaní orálneho tabakového výrobku snus, Nórsko sa spolieha na snus a elektronické cigarety a Spojené kráľovstvo propaguje vaping, zatiaľ čo v Japonsku sú úspešné zahrievané tabakové výrobky. Na Novom Zélande vláda podporuje vaping pre fajčiarov, ktorí nedokážu skončiť, pričom prevalencia fajčiarov sa znížila z trinástich percent v roku 2017 na sedem percent v roku 2022“. Aj údaje samotnej WHO z nedávnej správy o stave fajčenia pritom ukazujú, že do roku 2030 budú mať zďaleka najnižšiu mieru fajčenia krajiny, kde je podpora alternatívnych produktov súčasťou vládnej stratégie na boj s fajčením.

Švédsky úspech

Pred rokom vyšla štúdia Švédska skúsenosť: Plán pre spoločnosť bez dymu. V krajine pred niekoľkými dekádami fajčila takmer polovica populácie, no vlani sa počet fajčiarov dostal k piatim percentám. To znamená, že cieľ, ktorý si EÚ stanovila do roku 2040, Švédi naplnili o sedemnásť rokov skôr. Nič nenaznačuje, že by sa tomuto výsledku približovala ktorákoľvek iná krajina Únie. „Ide o kombináciu kontroly tabaku s minimalizáciou škôd,“ vysvetľuje Delon Human, jeden z autorov správy. „Ne-existujú bezrizikové tabakové výrobky, ale napríklad e-cigarety sú o 95 percent menej škodlivé než cigarety. Pre fajčiara je oveľa lepšie prejsť z bežných cigariet na e-cigarety či nikotínové vrecúška než naďalej fajčiť.“

Výhody švédskej stratégie sú obrovské, krajina má najnižšie percento chorôb súvisiacich s tabakom v EÚ a o 41 percent nižší výskyt rakoviny ako ostatné európske krajiny. „Švédsko má veľmi úspešnú tabakovú stratégiu, ktorá by sa mala vyvážať,“ hovorí profesor Karl Fagerström, ktorý je takisto autorom správy. „Pre svet by bolo obrovským prínosom, keby viac krajín urobilo to, čo Švédsko, s opatreniami, ktoré znížia ponuku a dopyt a zároveň budú mať diferencované daňové sadzby, ktoré fajčiarom poskytnú finančné stimuly, aby prešli z cigariet na menej škodlivú alternatívu,“ dodal K. Fagerström. Pohľad na prevalenciu rakoviny pľúc v krajinách EÚ, kde sa Švédsko nachádza naspodku rebríčka, však naznačuje, že nielen obsah, ale aj forma hrá rolu a prístup založený na stratégii „harm reduction“ výrazne znižuje negatívne zdravotné následky. Napríklad v Maďarsku je rakovina pľúc takmer až trikrát častejšia, vo Francúzsku dvakrát častejšia.

Za všetkým sú peniaze

Úspech Švédska je v priamom rozpore nielen s politikou WHO, ale aj EÚ, ktorá snus zakázala. Švédsko si muselo jeho použitie, ktoré bolo v krajine dlhodobo rozšírené, vybojovať ako výnimku pri vstupe do EÚ. Pre krajinu mala táto malá výnimka veľký zmysel, ako ukazujú posledné dáta. Otázka preto je, prečo WHO odmieta menej škodlivé alternatívy klasických cigariet.

Pohľad cez finančné toky naznačuje, že môže ísť aj o finančné motívy, keďže donormi organizácie sú aj krajiny, ktoré prosperujú z ekonomiky pestovania tabaku, výroby a predaja cigariet. Štáty ako Čína, India, Egypt a množstvo ďalších vlastnia plne alebo čiastočne tabakové monopoly. Nie je lepší príklad ako Čína, kde sa predáva 2,4 bilióna cigariet ročne, čo predstavuje takmer polovicu všetkých cigariet predaných na svete.

Autori Jason McLure a Christoph Giesen zverejnili na stránkach Pulitzerovho centra článok s príznačným názvom Ako sa Čína stala závislou od svojho tabakového monopolu. V ňom uvádzajú, že China Tobacco, najväčšia tabaková spoločnosť sveta, je neuveriteľným strojom na peniaze. Zisky a dane ročne predstavujú 200 miliárd dolárov, čo tvorí sedem percent vládnych príjmov.

Finančné dôvody môžu byť tým hlavným stimulom, prečo krajina nemá záujem na svoj trh vpustiť konkurenciu výrobkov s nižším rizikovým profilom. Štátov ako Čína je mnoho, najmä krajín s nízkymi príjmami. Konkurencia v podobe alternatívnych tabakových výrobkov by pre štátnu kasu predstavovala príliš veľký výpadok príjmov. Bolo by nešťastné, keby aj zdravotnícka autorita OSN reflektovala finančné hľadisko svojich členov pri tvorbe oficiálnych politík.