Poliaci sú na čele strednej Európy. Platmi predbehli aj Čechov

Trojmestie je časť Poľska, kde by chcel bývať skoro každý. Viac ako miliónu a pol Poliakov, ktorí bývajú v aglomerácii okolo miest Gdansk, Sopot a Gdyňa, sa to podarilo. V tejto časti poľského pobrežia okolo ústia Visly a Gdanského zálivu, ktorý pred vlnami z otvoreného Baltu chráni niekoľko desiatok kilometrov dlhá Helská kosa s rovnomenným mestom na špičke úzkeho polostrova, žije aj veľká časť poľských politikov. Svoj dom tam má súčasný premiér a bývalý predseda Európskej rady Donald Tusk, do svojej tragickej smrti v Smolensku
tam žil aj prezident Lech Kaczyński a dom tam stále má aj jeho brat Jarosław, ktorý až do jesenných volieb osem rokov v podstate vládol krajine ako šéf strany Právo a spravodlivosť. Úradovňu aj dom tam má bývalý prezident a nositeľ Nobelovej ceny za mier Lech Wałęsa.

Poslancov a ministrov tam jeden čas žilo toľko, že medzi 350 kilometrov vzdialenou Varšavou a Gdanskom pravidelne lietal vládny špeciál. V súčasnosti ho nahradil najmodernejší taliansky rýchlovlak Pendolino, o dve generácie mladší než ten, ktorý jazdí na trase Praha – Poprad – Košice. Z poľskej metropoly to k moru vo verzii leteckej prvej triedy zvládne za necelé tri hodiny. Do oblasti však už existuje aj veľmi kvalitné diaľničné spojenie, ktoré sa začína pri českých a slovenských hraniciach.

Pobrežie ako Švédsko

Táto časť Poľska navyše susedí so Škandináviou a cez noc sa dá rôznymi trajektmi dostať aj s autom do Švédska či Fínska. „Pre mňa to vždy malo škandinávsky nádych,“ hovorí pani Danuta, šesťdesiatnička, ktorá sa predvlani presťahovala z Vroclavu. „Vždy som snívala o tom, že budem žiť pri mori, a teraz sa mi to pošťastilo vďaka pomerne veľkému dedičstvu. Inak by som tu na byt, samozrejme, nemala,“ hovorí pred peknou vilkou neďaleko móla v Sopote.

„Mesto sa obrovsky pozdvihlo. Boli sme tu pred desiatimi rokmi a teraz to tu nespoznávame. Po uliciach jazdia hybridy, všade cyklotrasy, opravené domy, nové reštaurácie, všade sa stavia. Zdá sa mi, že Poľsko doháňa aj nás,“ hovorí 30-ročná Švédka Victoria, ktorá prišla k poľskému Baltu na predĺžený víkend zo Štokholmu. „Je to tu pohodovejšie a určite bezpečnejšie ako u nás vo Švédsku,“ hovorí nadšene.

Všetci jej dávajú za pravdu. Celé centrum mesta je novozrekonštruované, autá zmizli v tuneli, mestská železnica s väčšinou nových vlakov premáva medzi Gdyňou a Gdanskom každých desať minút, v reštauráciách a baroch, kde pivo stojí päť eur a večera dvadsať až tridsať eur, je plno. Zatiaľ čo pred ruskou agresiou proti Ukrajine a uzavretím hraníc boli ulice plné Rusov zo susedného Kaliningradu, v súčasnosti tam vidno najmä Škandinávcov, Nemcov a najnovšie aj Čechov, ktorí si poľský Balt obľúbili. A historické centrum Gdanska je plné turistov z celého sveta ako v Benátkach alebo vo Florencii.

Poliaci nedávne dvadsiate výročie vstupu do Európskej únie oslavovali oveľa viac než Slováci alebo Česi. Uplynulých osem rokov bolo napriek všetkým problémom s vládami riadenými z pozadia Jarosławom Kaczyńským pre Poľsko zlatým obdobím. S výnimkou jediného covidového roka, keď padlo naozaj len ľahko pod nulu, udržalo dvadsať rokov hospodársky rast, z toho veľkú časť medzi tromi a piatimi percentami ročne. Z najchudobnejšej krajiny strednej Európy sa dokázalo dotiahnuť na najbohatšie Česko. A priemerným platom, ktorý je v Poľsku takmer 1 800 eur mesačne, už Česko dokonca tento mesiac predbehlo. O Slovensku nehovoriac.