Poisťovne majú náročný rok. Riešia povodne, aj nápad štátu nepoisťovať sa

Poisťovne sa v roku 2024 objavovali v médiách najmä v súvislosti s dvomi dôležitými témami. Pri predstavovaní konsolidačného balíčka spochybnil minister životného prostredia Tomáš Taraba poisťovanie štátneho majetku. Zdôraznil, že mnoho poistiek v jeho rezorte je fiktívnych, a naznačil, že ak sa bude štát poisťovať, tak už bez maklérov. V rovnakom čase zápasilo nielen Slovensko, ale aj okolité krajiny so silnými záplavami, ktoré potvrdili dôležitosť poistenia. A najmä jeho správneho nastavenia, aby najvýznamnejšie riziká neboli vo výlukách.

Členovia Slovenskej asociácie poisťovní mali po septembrových povodniach nahlásené škody takmer za sedemnásť miliónov eur. Celkové škody však môžu byť až 21 miliónov. Najzasiahnutejšie boli okresy Bratislava, Čadca, Malacky, Senica, Dunajská Streda, Senec a Pezinok. V susednom Česku voda vyčíňala oveľa intenzívnejšie a tamojšie poisťovne hovoria o škodách takmer za pol miliardy eur. Kým povodne patria k opakujúcim sa škodám, klimatická zmena prináša aj menej očakávané škody, ako bolo zemetrasenie na východnom Slovensku pred rokom. Podobné udalosti síce zvýšia povedomie o potrebe poistenia, ale spravidla iba na krátky čas.

Kolobežky s PZP

Tento rok pribudla do legislatívy povinnosť mať uzatvorené PZP na výkonnejšie kolobežky a podobné vozidlá. Novela zákona zároveň pre poisťovne spresnila pravidlá pre výpočet škôd. Segment PZP je pomerne špecifický. Hoci ide o poistenie, ktorého uzatvorenie prikazuje zákon, nie je pre poskytovateľov ekonomicky veľmi atraktívne. „Pri PZP vnímame ‚nezdravosť‘ trhu na Slovensku, väčšina poisťovní je v tomto segmente stratová, čo nehodnotíme ako správne,“ poznamenáva hovorkyňa Unionu Kristína Baluchová. Problémom je cenová vojna a malá ochota poisťovní zvyšovať poistné cez takzvané malusy pre častých škodcov.

Z pohľadu poisťovní vidieť u klientov dva protichodné prístupy. „Na jednej strane stále čelíme dozvukom inflácie a ekonomických neistôt, čo ovplyvňuje kúpyschopnosť klientov a ich ochotu investovať do poistných produktov. Na druhej strane vidíme rastúci dopyt po inovatívnych riešeniach, keďže ľudia kladú väčší dôraz na svoje zdravie a zabezpečenie,“ vraví obchodný riaditeľ Colonnade Insurance Juraj Balog.

„Napriek všetkým okolnostiam však poistenie nestráca na atraktivite,“ konštatuje generálny riaditeľ NN Životnej poisťovne Peter Brudňák. „Nič sa nezmenilo ani na tom, že klienti stále preferujú rizikové životné poistenie pred investičným. Najpopulárnejšie sú práve krytia pred najzávažnejšími rizikami, ako je úmrtie, invalidita, závažné ochorenia či úrazy.“ Podľa neho to znamená, že ľudia chápu dôležitosť životného poistenia v kritických situáciách. Súvisí to s tým, že klienti si čoraz viac uvedomujú, že so stúpajúcimi nákladmi sa ich finančná rezerva zmenšuje, a na prípadné nepriaznivé udalosti nie sú pripravení.

Poisťovne počítajú do budúcnosti s vyššími nákladmi na plnenia z viacerých dôvodov. Ako uvádza J. Balog, „zvýšenie DPH či zavedenie dane z finančných transakcií bude mať vplyv nielen na náklady poisťovní, ale zvýšenie dane z pridanej hodnoty bude mať negatívny dosah na škodovosť v jednotlivých produktoch.“

V špecifickej situácii bude aj životné poistenie. „Dlhodobé zhoršovanie dostupnosti lekárskej starostlivosti a starnutie populácie by sa mali odzrkadliť i v náraste vyplatených poistných udalostí,“ dodáva generálny riaditeľ Partners Poisťovne Pavel Gašpar. To v konečnom dôsledku môže znamenať vyššie cenovky. „Je možné, že v budúcom roku nastanú úpravy cien poistného v oblasti vysokorizikových tém, ako sú napríklad živelné škody či reflektovanie inflácie na motorové poistenie,“ vraví K. Baluchová.

AI za rohom