Poistný sektor rieši hneď niekoľko existenciálnych problémov

Rast v neživotnom poistení bol po minulé roky dobrým znamením. Táto oblasť pre veľkú konkurenciu a mimoriadnu citlivosť na ceny medziročne skôr klesala či stagnovala. Aktuálny medziročný prírastok, ktorý badať pri takmer všetkých poskytovateľoch poistenia majetku, však má prozaickejší dôvod: osempercentný odvod z poistného. Hoci ho budú prvýkrát poisťovne platiť až v novembri tohto roka, do cenotvorby ho zapracovať museli od začiatku roka 2017. A to na všetky nové zmluvy s výnimkou tých o PZP – tam osempercentný odvod, zdedený z čias štátneho poistenia, platí od začiatku. Poisťovne sa dokonca sporili aj o jeho neústavnosť, no márne.

Nová daň

Aktuálne už po pár mesiacoch skúseností ministerstvo financií zvažuje zmeniť odvod na tradičnejšiu daň z poistenia. Jednak neskresľuje objem prijatého poistného a potom dáva klientovi jasnú informáciu, že časť zo zaplatenej sumy ide priamo štátu. Stále však nie je úplne jasné, čo sa vlastne myslí novou zmluvou na účely platenia poistného odvodu. Konkrétne, či sa odvod vzťahuje aj na každoročne automaticky predĺžené zmluvy, alebo naozaj len na tie úplne nové. Druhá alternatíva znevýhodňuje klienta: môže ho nútiť ponechať si starú zmluvu, hoci menej výhodnú, len preto, že na nej ostáva lepšia cena „bez prirážky“. Aj takéto prípady by mala daň vyriešiť. Ako však pri rýchlom schvaľovaní novely zákona vlani varovala aj Národná banka Slovenska (ktorá sa na tvorbe legislatívy v sektore, nad ktorým robí dohľad, podieľala len ako pripomienkujúca strana), odvod môže viesť k zníženiu záujmu poisťovať sa a potenciálne k vyšším nákladom štátu, napríklad v prípade katastrof.