Pohoršenie nad zlatými padákmi sa rozplynie ako dym

Politici všetkých strán a hnutí sa zhodujú v tom, že podniky, ktoré sú pod správou štátu, majú viesť kvalitní ľudia a že aj ich odmeňovanie musí byť nastavené tak, aby riadiace posty mohli zastávať najlepší odborníci. Aby sa správna zásada realizovala aj v praxi, chýbajú verejným činiteľom dve veci – elementárna odvaha, keď ju majú presadzovať verejne, a elementárna poctivosť, keď ju uplatňujú tam, kde im verejnosť nevidí na prsty.

Keď príde na lámanie chleba, zásadu primeraného odmeňovania obhajujú iba funkcionári, ktorí mali rozhodujúci vplyv na to, kto funkciu obsadil. Ostatní, pretože nejde o „ich“človeka, sú zrazu príkladne šetrní a snažia sa tak aj vystupovať. Tam, kde sa o platoch verejne nehovorí a kde o nich rozhodujú vplyvní politickí hráči v zákulisí, nemá ich „veľkorysosť“žiadne hranice a ani obmedzenia. A to bez rozdielu strán a hnutí.

Miera nehoráznosti

Minister dopravy Ján Počiatek, ktorý v rezorte dopravy odhalil zlaté padáky predchodcu, sa nechal počuť, že jemu osobne neprekáža „veľkorysé odmeňovanie manažmentu, ktorý vytiahne podnik zo zásadného problému“, ale že považuje za nehoráznosť, ak „nejaký obyčajný bezvýznamný politický nominant dostane takéto štedré odmeny za to, že tam viac-menej vôbec nič neurobí“. Lenže to, čo J. Počiatek označil za „nehoráznosť“, sa deje už prinajmenšom štvrté funkčné obdobie, pričom miera nehoráznosti, s akou sa to dialo, nebola počas prvej vlády Roberta Fica najnižšia.

Štátne akciové spoločnosti vznikli za éry Mikuláša Dzurindu, aby štátne podniky hospodárili efektívnejšie. Pri ich zriaďovaní sa však zanedbali aj základné veci, čo malo za následok systémové zlyhanie. Štát ako vlastník ani ministerstvá ako vykonávatelia akcionárskych práv nevytvorili a neuzákonili jasné pravidlá výberu, riadenia a odmeňovania zástupcov štátu v orgánoch týchto spoločností. Analytik Aliancie Fair-play Peter Kunder pred viac než desaťročím síce zaznamenal snahu ministra financií Ivana Mikloša zabrániť excesom v odmeňovaní, ale nič z nej nevyplynulo. Dôsledky na seba nenechali dlho čakať.

Už v čase druhej Dzurindovej vlády kreatívne manažmenty štátnych akciových spoločností dostali do podnikových kolektívnych zmlúv i do svojich pracovných zmlúv ustanovenia, ktoré im poskytli právny nárok na extrémne odmeny a ešte vyššie odstupné. Po nástupe prvej vlády Roberta Fica sa zmenilo iba jedno – nároky sa ešte vystupňovali. Ak v roku 2006 nominanti druhej Dzurindovej vlády odišli zo Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) s priemerným odstupným 100-tisíc eur, nominanti prvej Ficovej vlády vzali na odstupnom v priemere 146-tisíc eur.