Počty osobných bankrotov zostávajú vysoké, veritelia z väčšiny z nich nezískajú ani cent

Viac ako 81-tisíc Slovákov sa zbavilo svojho finančného bremena od účinnosti novely zákona, ktorá v marci 2017 priniesla zmiernenie pravidiel pre oddlženie. Vyplýva to z dát, ktoré TRENDU poskytla organizácia Slovak Credit Bureau (CRIF). Hlavná vlna záujemcov o oddlženie neprišla hneď v roku 2017. Podľa hlavnej analytičky CRIF Jany Markovej je časový odstup pri legislatívnych zmenách obvyklý. „Navyše ešte dobiehali osobné konkurzy podľa pôvodnej legislatívy. Na vývoj v ďalších rokoch vplývali ďalšie legislatívne zmeny aj kapacitné možnosti Centra právnej pomoci (CPP) a súdov, ktoré riešia aj inú agendu,“ vysvetľuje.

Splátkový kalendár nechceme

V rokoch 2018 a 2019 sa svojich dlhov zbavilo takmer 30-tisíc ľudí. Potom spadli ročné počty oddlženia k desaťtisícovej hranici, okolo ktorej sa pohybujú dodnes. Vlani si uľavilo od tlaku veriteľov 9 583 Slovákov, pričom CPP neočakáva výrazné zmeny v súčasnom trende. Na porovnanie, v dvakrát ľudnatejšom Česku absolvovalo v roku 2023 osobný bankrot 12 868 fyzických osôb.

Veriteľov neteší, že takmer všetci žiadatelia o oddlženie volia formu konkurzu, teda osobného bankrotu. Cestou splátkového kalendára sa vydáva sotva jeden zo sto. „Osobný bankrot je odporúčaný v prípadoch, keď odporúčaný byť nemá. Najmä v situáciách, keď dlžník môže riešiť svoje dlhy aj inou zákonnou cestou a nie len čakať na exekúciu a minimálne rok v nej zotrvať,“ myslí si Veronika Chudjaková zo združenia Fénix, ktoré sa zameriava na predchádzanie osobným bankrotom. Dlžníci podľa nej nemajú dostatok informácií o iných možnostiach riešenia svojej situácie a v krajine by bolo treba viac odborne znalých osôb ochotných im pomôcť.

Okrem samotného počtu konkurzov veriteľov znepokojuje extrémne vysoký podiel tých, z ktorých nezískajú ani euro. Podľa údajov Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS) je takýchto osobných bankrotov viac ako 90 percent. „Toto je dôsledok toho, že na Slovensku systém osobného bankrotu úplne rezignoval na preventívnu a edukačnú funkciu a využíva sa len ako nástroj na takmer nekontrolované odpúšťanie dlhov,“ sťažuje sa prezident ASINS Martin Musil.