Píly sa už synovia neboja. Naopak, priťahuje ich

O to viac teší, že jeden z dvojice najväčších tuzemských výrobcov bukových dielcov pre nábytkárov a zároveň jeden z najväčších zamestnávateľov v Snine v týchto rokoch úspešne prechádza generačnou výmenou. Zakladateľ píly Beky Dušan Brečka má skoro pol dekádu po svojom boku mladšieho syna Petra. Budúci mesiac sa k nim pridá aj jeho starší syn Miloš. Ten kvôli rodinnej firme, v ktorej pracuje 250 ľudí, opúšťa rozbehnutú kariéru v zahraničí. Do Sniny sa vracia z Talianska, kde pracoval pre poisťovňu Generali.

D. Brečkovi sa darí napĺňať to, o čom snívajú aj mnohí iní podnikatelia, teda prilákať deti do vlastnej firmy. Do tradičného piliarskeho biznisu im totiž dovoľuje vnášať aj nové výrobné programy a manažérske postupy. Pôdu im pripravil už len tým, že s podnikom vôbec prežil ťažké roky finančnej krízy. Pred príchodom synov sa vo firme navyše vyrovnal aj s bývalými spoluvlastníkmi. Pôvodne totiž pílu Beky nezakladal ani neovládal sám. Do jej chodu hovorili aj iní partneri. Plne v rukách Brečkovcov je až posledných osem rokov.

Kríza preverila

„Starší brat Miloš odišiel po ukončení vysokoškolských štúdií ekonómie pracovať do cudziny. V tom čase ani sám otec ešte nevedel, ako to s firmou bude. V roku 2009 totiž drevárstvo výrazne zasiahla finančná kríza. Podnik vtedy ani nebol čisto v našich rukách. Až neskôr sa veci vyjasnili a my sme aj s bratom postupne spoznávali, že naša firma má perspektívu a oplatí sa ju ďalej rozvíjať,“ spomína mladší syn Peter, ktorý rovnako ako Miloš vyštudoval ekonómiu, no v otcovej firme naplno pracuje od roku 2012. Prišiel po dokončení štúdia, lebo v tom čase už firma začínala rásť a otec ju mal už iba vo svojich rukách.

Pílu v Snine založil D. Brečka krátko po páde socializmu s ďalšími dvoma východniarmi Jánom Vajdom a Jánom Pavlíkom. S J. Vajdom boli kolegami zo železníc, kde pracovali ako výpravcovia. Už za socializmu si však spolu privyrábali aj drevarinou. Po revolúcii sa do nej pustili vo väčšom. J. Pavlík sa k nim pripojil preto, lebo mal na vybudovanie píly areál. Bývalé smetisko však bolo treba najskôr vyčistiť a vysušiť. Píla, ktorá sa na ňom udomácnila, už do roka zamestnávala 30 ľudí.

Najskôr vyrábala z bukového dreva z lesov okolo Sniny len jednoduché podvaly či dosky na palety. Neskôr sa trojica pustila aj do kvalitnejších polotovarov pre nábytkárov. Prelomovým kontraktom bola výroba stoličkových dielcov pre Továrny ohýbaného nábytku z českej Mimone v rukách americkej firmy Falcon. Američania dokonca v Snine založili s Beky aj spoločný podnik. Ten však vydržal len pár rokov, lebo Falcon sa pred prelomom milénia z regiónu stiahol.

Strata dôležitého odberateľa bola náročná. Vtedy z podniku odišiel aj prvý zo zakladateľov J. Pavlík. No Beky to zvládla. V rokoch 2001 až 2007 boli jej tržby vždy od desať do 13 miliónov eur. Aj vďaka tomu, že podnik už vyrábal aj žiadanejšie lepené drevo, teda vysušené bukové hranolčeky pospájané do plošných blokov, ktoré sú oveľa stabilnejšie ako obyčajné dosky.

Potom však prišla kríza, ktorá zasiahla práve predaj drahšieho nábytku z masívneho dreva, a to razantnejšie ako predaj lacnejšieho nábytku z drevotriesky. Rok 2008 Beky uzatvorila so stratou prevyšujúcou 200-tisíc eur. O rok neskôr jej zásadne padli aj tržby. Z deväť na necelé štyri milióny eur.

A kríza aj preosiala

„Za dve mesiace sme na začiatku krízy stratili vyše štyri pätiny objednávok. Zostala nám sedmina pôvodných kontraktov a štyri stovky pracovníkov. Išlo o to, či skončíme, alebo vložíme do firmy nový kapitál. Rôzne pohľady na ďalší vývoj spôsobili, že z firmy odišiel už aj Ján Vajda,“ spomína D. Brečka a naznačuje, že rozchod nebol najjednoduchší. „Rozišli sme sa, no bývalý partner sa nakoniec našiel v komunálnej politike a starostovanie v blízkej Belej nad Cirochou mu ide dobre,“ hovorí D. Brečka.

Piliarsky podnik v ťažkých krízových časoch svojimi financiami vystužil iný tamojší podnikateľ a bývalý konkurzný právnik Peter Nízky, ktorý v trojuholníku miest Snina, Humenné a Michalovce vlastní nielen viaceré farmy a potravinárske podniky, ale podniká tam aj v stavebníctve, realitách a vlastní napríklad aj humenskú polikliniku. Dodnes sedí v dozornej rade, no podľa Brečkovcov už nie je spoluvlastníkom. „Pán Nízky firme pomohol v ťažkých časoch. Dnes pre nás robí už len rôzne právne služby,“ hovorí D. Brečka.

Pokrízový návrat píly k lepším číslam bol pomerne rýchly. Už v roku 2010 svoje tržby opäť dostala k skoro šiestim miliónom eur a od roku 2011 až do vlaňajška predstavujú každoročne okolo osem miliónov eur. O niečo väčšiu pílu na bukové drevo má v krajine iba veľký nadnárodný drevospracujúci koncern Kronospan, ktorý vyrába z menej kvalitného dreva aj drevotrieskové dosky.

D. Brečka spomína, že v ťažkých krízových rokoch sa potvrdilo to, čo mu hovoril jeden jeho dlhoročný švédsky odberateľ, ktorý podnikal v dreve už desaťročia. „Povedal mi, že on už takých kríz prežil niekoľko, ale tí, ktorí pracujú kvalitne a spoľahlivo, na trhu prežijú. A že teda ani my sa nemáme čoho báť, čo nás veľmi povzbudilo.“

Veľmi dobre sa od krízy vyvíja najmä ziskovosť. Posledných sedem rokov zarobili okolo 200-tisíc eur ročne. Pred krízou boli tržby firmy i stav jej pracovníkov širšie ako teraz, ale vtedy jej profity nikdy nepresiahli ani stotisíc eur, pričom sem-tam končievala aj v strate.

Zdroj: TREND.sk

Mladší syn na nové trhy

Dnes je píla Beky menšia, no ziskovejšia. Prispieva k tomu už aj mladší syn Peter. Spolu s bratom chodil pomáhať otcovi na pílu ešte ako dieťa. Naplno v nej pracuje päť rokov.

Otec si pochvaľuje, že mladší syn posilnil firmu hlavne znalosťou cudzích jazykov. „Vždy je lepšie, keď rokujete s niekým bez tlmočníka. Ja jazyky veľmi neovládam. Syn áno a vďaka tomu pre nás získal viacero nových zákazníkov,“ hovorí Dušan. Silný obchod je pre firmu o to dôležitejší, že Beky vyváža do cudziny vyše 90 percent produkcie.

Dnes majú v podniku obchod s nábytkárskym drevom Brečkovci podelený tak, že otec sa stará už iba o slovenských, českých a poľských zákazníkov. Peter rokuje s klientmi z celej západnej Európy, Škandinávie, no isté kontrakty už dohodol aj v Kanade či Pobaltí.

Peter chodí viac aj po renomovaných svetových výstavách a z nich prináša do firmy nové technologické trendy. Sám hovorí, že cez otca sa investične náročnejšie novinky nepresadzujú ľahko, no keď vie argumentovať dostatočne veľkými prínosmi, výroba sa dá modernizovať. Takto napríklad do sušiarní zakúpil nové úspornejšie regulátory prívodu elektriny, ktoré stáli až 75-tisíc eur, i keď otec by s tým asi nesúhlasil. „Tie staršie nám fungovali a nekazili sa. Otec preto nevidel dôvod investovať do nových toľko peňazí. Ale keď som si to riadne odkomunikoval s dodávateľmi a všetko trikrát zmeral, zrátal a overil, otec ma už nemohol odmietnuť,“ hovorí Peter a dodáva, že investícia sa vrátila do roka.

„Mladí ma tlačia do nových vecí, o ktorých síce viem, že by mohli byť prínosom, ale sám by som sa bál do nich investovať,“ pripája sa otec s tým, že keď synovia niečo navrhnú, často to musí on sám pár dní predýchať. Potom však uzná, že takmer vždy majú pravdu.

Nový biznis z odpadov

Najväčší rešpekt nielen od otca, ale aj od iných ľudí vo firme si Peter získal tým, že už rok po svojom nástupe rozbehol vo firme nové výroby na efektívnejšie zhodnotenie jej drevných odpadov. Oživil produkciu energetických brikiet, ktoré podnik vyrábal už v minulosti, no potom s nimi prestal. No hlavne rozbehol novú výrobu drevnej múčky, ktorú Beky produkuje ako jediná firma v strednej Európe.

Múčka sa vyrába vysušením a rozmletím pilín na ešte jemnejšie frakcie ako tie, ktoré vychádzajú z bežnej piliarskej prevádzky. Beky si pod Petrovým vedením s týmto cieľom špeciálne upravila aj bežný mlyn na múku.

Vďaka múčke podnik získal nových klientov. Dodáva ju dánskym chovateľom noriek, ktorí ju používajú ako podstielku pod zvieratá, ako aj na úpravu kožiek na luxusné kožuchy. Medzi odberateľov patrí aj poľský výrobca dynamitu a tiež českí producenti kompozitných drevoplastov, ktoré vznikajú zmiešavaním plastov s drevom a potom sa z nich lisujú dosky na terasy, obklady budov či ploty.

Tržby z brikiet a múčky tvoria sedminu obratu a výrazne zlepšujú ekonomiku podniku, ktorý tak lepšie speňažuje svoje odpady. Tie už dokonca nakupuje aj od iných píl.

Ročne podnik popíli zhruba 20-tisíc kubíkov bukového dreva, pár tisíc kubíkov dreva dubového a aj pár stoviek kubíkov orecha, vďaka čomu dodáva nábytkárom pestrejší sortiment polotovarov.

Ešte pred krízou sa Beky pýšila tým, že sama popíli až 70-tisíc kubíkov dreva, avšak medzitým zmenila priority. Z vlastnej piliarskej výroby má už len štyridsať percent reziva potrebného na finálne hranolčeky i lepené drevo pre nábytkárov. Zhruba 30-tisíc kubíkov reziva kupuje od menších píl z iných regiónov. „Základné piliarske opracovanie dreva sme zredukovali, lebo viaže veľa ľudí a spotrebuje veľa elektriny, ale pridaná hodnota je v rezive veľmi nízka. Teraz sa viac sústredíme na finálne produkty pre nábytkárov s vyššou pridanou hodnotou,“ osvetľuje Peter.

Starší syn na efektivitu

Pri briketách i múčke sa však spestrenie sortimentu nekončí. Práve teraz realizuje investíciu do nákupu nových CNC strojov na výrobu zložitejších nábytkárskych dielcov určených pre sofistikovanejší nábytok. Hala na novú výrobu je už hotová. Teraz sa začnú osádzať aj stroje. Celé to firmu bude stáť 1,7 milióna eur. No opäť to zdvihne vyššie jej ziskovosť a bude atraktívnejšia aj pre zákazníkov. Nové výroby sa naplno rozbehnú až koncom budúceho roku. „S CNC sa musíme najskôr naučiť robiť naozaj kvalitnú prácu. Nemôžeme ohroziť dôveru klientov niečím, čo by sme nemali zvládnuté na najvyššej úrovni,“ hovorí Peter.

Zvládnutie CNC produkcie bude mať na starosti starší syn Miloš, ktorý projekt s bratom i otcom aj pripravoval. Pracoval síce ešte v Taliansku, ale už od predvlaňajšieho leta sedí spolu s bratom aj v Dozornej rade Beky.

„Miloš sa hodí na nový projekt najmä preto, lebo je dobrý na čísla. Vie si lepšie ustrážiť produktivitu a presnosť na CNC strojoch. Ja som extrovert, orientujem sa na obchod. Baví ma terén a debaty s klientmi. Brat postráži vnútro firmy,“ hovorí Peter.

Sen o vlastnom nábytku

Rodina má aj ďalšie vízie. Peter by chcel múčku využívať na výrobu vlastných drevoplastových kompozitov. Ich obľuba v západnej Európe stúpa. Môže ísť o materiál budúcnosti. Drevoplasty sú na rozdiel od tradičných čistých plastov ekologickejšie aj lacnejšie. Múčka má v porovnaní s plastmi iba štvrtinovú cenu. Navyše drevoplasty sú na dotyk príjemnejšie ako plasty a viac pripomínajú drevo. Peter odhaduje, že nová investícia do drevoplastov by stála dva milióny eur a reálna by mohla byť do troch rokov.

Jeden sen má aj otec Dušan. Ten by chcel rozbehnúť aj vlastnú výrobu nábytku. „Prečo by sme nemohli ísť aj do produkcie nábytku, keď dlhé roky vyrábame nábytkárske polotovary,“ hovorí otec s tým, že na výrobu už má aj vhodné priestory. V inej časti mesta kúpil z bývalého strojárskeho veľkopodniku Vihorlat niekoľko hál a už ich stihol aj zrekonštruovať. Stálo ho to pol milióna eur.

Syn Peter je však k nábytku skeptickejší. „Nábytok je veľmi náročný, lebo tam treba pracovať už aj s inými materiálmi ako s drevom. A s tým my skúsenosť nemáme. Bol by tak pre nás asi rizikový,“ hovorí Peter. Haly skôr využijú len na výrobu drevoplastov.

Aj z toho vidieť, že v rodine už nie je písmom svätým iba slovo zakladateľa. O smerovaní nových investícií sa diskutuje otvorene. Otec už teraz vidí, že raz bude môcť vedenie firmy nechať iba na synov. V akom veku to urobí, nevie. „Keď som bol dieťa, otec hovoril, že s prácou skončí po päťdesiatke, ale pracuje dodnes, hoci už má 55 rokov. Opraty však postupne púšťa z rúk, i keď mu to ide dosť ťažko,“ uzatvára s úsmevom Peter. 

Odborná spolupráca na seriáli Rodinné firmy: