Na penzie budú chýbať peniaze, vyhnúť sa bankrotu bude ťažké

Keď nedôjde k zmene, z dlhodobého pohľadu slovenské verejné financie smerujú do bankrotu. Z krátkodobého už samotné zvyšovanie rizikových prirážok na slovenské dlhopisy spôsobuje ťažkosti. Odvíja sa od nich cena požičiavaných peňazí, podnikateľom i bežným ľuďom zdražejú úvery. Aj o tom hovorí v rozhovore pre TREND hlavná modelárka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka.

Predstava ideálneho slovenského dôchodku je približne o päťsto eur vyššia oproti skutočnej priemernej penzii. K takémuto záveru prišla v prieskume agentúra Focus. Je v silách slovenskej ekonomiky zabezpečiť v súčasnosti občanom priemerný dôchodok vo výške 1 165 eur?

Nastavenie dôchodkového systému je výrazne deficitné. Každé zvyšovanie penzií tento problém len zhorší. Málo bežných ľudí si uvedomuje, že už dnes Sociálna poisťovňa každý rok minie na dôchodky približne deväť miliárd eur a peniaze vybrané od pracujúcej populácie prostredníctvom sociálnych odvodov nestačia na pokrytie tejto sumy. Chýba približne jeden a pol miliardy eur. Táto diera je vykrytá z iných zdrojov štátneho rozpočtu.

Pri súčasnom nastavení dôchodkového systému bude objem chýbajúcich peňazí len narastať. V priebehu troch dekád narastie postupne až o tri miliardy eur v dnešných cenách. Celkovo tak v tom čase bude potrebné v rozpočte nájsť len na zaplatenie penzií každý rok okolo 4,5 miliardy eur v dnešných cenách. To nebude zďaleka jediný vážny problém. Starnutie populácie výrazne zvýši náklady na zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť. Udeje sa to v najmenej vhodnom čase klesajúceho počtu pracujúcich ľudí. Výsledkom nepríjemnej kombinácie bude rastúci tlak na zvyšovanie daní a odvodov.

Teda nie je v silách slovenskej ekonomiky výrazne zvýšiť penzie?

Keď si zoberieme pomer priemerného príjmu a priemerného dôchodku, nie sme na tom vôbec zle v porovnaní s inými vyspelými krajinami. Sme niekde v strede rebríčka. Vami spomínané zvýšenie dôchodkov o päťsto eur by spôsobilo, že by sme sa stali štátom s nadštandardne štedrým penzijným systémom a priemerný dôchodok bude vyšší ako priemerná mzda.

Na výpočet následkov takejto zmeny netreba veľké ekonomické zručnosti. Zoberme si, že človek pracuje štyridsať rokov a odvádza približne dvadsať percent svojho príjmu do dôchodkového systému. Zvyšných dvadsať rokov chce čerpať viac ako sto percent. Takto nastavený systém štát nedokáže dlhodobo udržať. Plošné zvýšenie starobných penzií o 500 eur by už dnes znamenalo dodatočné náklady pre Sociálnu poisťovňu v objeme približne sedem miliárd eur ročne len v oblasti starobných dôchodkov, pričom toto opatrenie by sa premietlo do napríklad aj do zvýšenia pozostalostných dôchodkov.

Tým nechcem povedať, že nie je možné zvyšovať dôchodky aj nad súčasný rámec stanovený zákonom. Ráznejšia valorizácia penzií je možná v prípade výrazných úspor v iných oblastiach. Respektíve získaním dodatočných príjmov zo zvýšenia daní a odvodov.

O pár rokov začnú do penzie odchádzať populačne najsilnejšie ročníky. Starší ľudia sa postupne stanú najsilnejšou sociálnou skupinou. Aké zmeny prinesie slovenskej ekonomike taký demografický vývoj?

V súčasnosti máme približne milión starobných dôchodcov. Na každého penzistu pripadajú približne traja ľudia v produktívnom veku. Počas najbližších desiatich rokov narastie počet ľudí v postproduktívnom veku o dvestotisíc. Potom za rovnaké obdobie pribudne ďalších stotisíc dôchodcov. Toto platí za predpokladu, ak zvyšovanie veku odchodu do penzie ostane nadviazané na strednú dĺžku života a nebude zavedený dôchodkový strop. Starnutie populácie automaticky zvýši nároky na dôchodkový a zdravotný systém a na systém dlhodobej starostlivosti.

V zdravotníctve sa očakáva do roku 2040 nárast výdavkov oproti súčasnosti o dve až štyri miliardy eur. Zároveň nám klesne počet pracujúcich ľudí. To sa negatívne prejaví na ekonomickom raste krajiny. V minulosti bolo bežné, keď v priebehu roka narástlo HDP o štyri až päť percent, v budúcnosti bude úspechom zvýšenie ekonomického výkonu o jeden a pol percenta.

Podiel produktívnej populácie začne citeľne klesať už po roku 2030. Len z tohto dôvodu padne ročný ekonomický rast výraznejšie pod dve percentá HDP. Po roku 2040 očakávame pokles približne na 1,3 percenta HDP. To je naozaj veľmi málo vzhľadom na rastúce výdavky. Navyše v tejto prognóze nie sú započítané negatívne efekty vysokých úrokových sadzieb. Realita tak môže byť o dosť horšia. Výsledkom bude prudký rast verejného dlhu, ktorý pri súčasnom nastavení výdavkov v roku 2030 dosiahne takmer 70 percent HDP a do roku 2040 vystúpi nad 110 percent HDP.

Ako na takýto vývoj zareagujú finančné trhy?

Zvýšením rizikových prirážok na nový slovenský dlh. To sa deje, mimochodom, už dnes. Ešte v decembri 2021 bola sadzba desaťročných slovenských dlhopisov mínus 0,02 percenta. O niečo lepšie na tom bolo Nemecko s úrovňou mínus 0,38 percenta. Priemerný výnos za eurozónu dosiahol plus 0,13 percenta a Gréci platili 1,29 percenta. V júni 2023 je nemecký výnos 2,32 percenta, priemer za eurozónu 3,01 percenta, slovenský 3,56 percenta a grécky 3,60. Investori tak slovenský verejný dlh vnímajú podobne rizikovo ako grécky.

Finančné trhy nám dlhodobo vyčítajú jednostrannú orientáciu ekonomiky. Prípadná celosvetová kríza automobilového priemyslu môže spôsobiť prudký rast verejného dlhu. Aj bez jej vypuknutia bude produkcia vozidiel čoraz viac automatizovaná a veľa pracovných miest zanikne. Problémom sú aj vysoké schodky štátneho rozpočtu. V scenári bez prijatia akýchkoľvek úsporných opatrení očakávame, že deficity počas najbližších troch rokov skončia nad úrovňou 5,5 percenta HDP a zadlženie krajiny každý rok narastie o osem miliárd eur.

Vzhľadom na také riziká by mohla byť dôvera voči Slovensku už aj nižšia.

Napriek všetkým spomínaným problémom finančné trhy zatiaľ počítajú s tým, že budúca vláda začne konsolidovať a bude dodržiavať domáce aj európske fiškálne pravidlá. Tieto očakávania premietajú aj do rizikových prirážok, ktoré sú vďaka tomu stále relatívne priaznivé.

Problémy nastanú v prípade, ak sa tak nestane a reakcia v podobe zhoršenia ratingu slovenskej ekonomiky môže byť naozaj veľmi rýchla. Potom sa nám výrazne sťaží možnosť emitovania nových cenných papierov na finančných trhoch. Slovensko musí ročne zvládnuť refinancovať dlhy v hodnote zhruba šesť miliárd eur. Zároveň si na vykrytie deficitu potrebuje požičať ďalších sedem miliárd eur. To rozhodne nebude jednoduché a v prípade ignorovania potreby konsolidácie môžeme veľmi skoro škaredo naraziť.

Kedy začne naša krajina reálne pociťovať, že má problém požičať si peniaze?

Presný dátum je veľmi ťažké povedať. V prípade súhry viacerých negatívnych udalostí to môže byť naozaj veľmi skoro. Naposledy sme nevedeli emitovať nové cenné papiere po vypuknutí pandémie. Finančné trhy s nástupom neistých časov prestali veriť v schopnosť slovenskej ekonomiky splácať svoje záväzky. Našťastie tento problém za nás vyriešila obnovením kvantitatívneho uvoľňovania Európska centrálna banka. Lenže na takúto záchranu sa nemôžeme spoliehať donekonečna.

V našich analýzach považujeme za zlomový rok 2032. V prípade ignorovania konsolidácie dovtedy slovenský verejný dlh narastie z tohtoročných 58 percent HDP na 73 percent HDP, a to aj bez zohľadnenia možných rizikových prirážok účtovaných zo strany finančných trhov z dôvodu nadmerného zadlžovania. Následne nás finančné trhy začnú tvrdo penalizovať za neudržateľne nastavené výdavky. Riziko nesplácania dlhodobých záväzkov od roku 2032 do roku 2040 vzrastie zo štrnásť na 93 percent. Pre rastúce úroky bude veľmi ťažké odvrátiť hrozbu defaultu.

Ľudovo povedané, zbankrotujeme?

Slovensko v takom prípade nebude vedieť splácať svoje dlhodobé záväzky. Investorom teda v termíne nevráti v minulosti požičané peniaze. Môžeme to označiť aj ako bankrot krajiny. Nasledovať bude záchrana od medzinárodných inštitúcií, striktné ozdravné programy a prudký prepad životnej úrovne. Toto je už v podstate posledné štádium. Reálne problémy prídu oveľa skôr.

Aké?

Už samotné zvyšovanie rizikových prirážok spôsobí ťažkosti. Od úrokov slovenských dlhopisov sa odvíja cena pôžičiek. Výsledkom drahších úverov bude pomalší hospodársky rast. Bežní pracujúci ľudia to pocítia najviac, a to z viacerých strán. Oslabí sa trh práce, poklesnú disponibilné príjmy, nehovoriac o možnosti úverovať sa vrátane firiem.

Slovensko malo minulý rok štrnásty najvyšší verejný dlh v eurozóne. Konkrétne, podľa Eurostatu dosiahol 57,8 percenta HDP. Až šesť členov eurozóny funguje so záväzkami nad sto percent HDP. Nie sú obavy z defaultu predsa len trochu prehnané?

V súčasnosti sme krajinou s treťou najmladšou populáciou v eurozóne. Väčšina štátov už má za sebou naviac kritickú fázu starnutia. Z tohto dôvodu im v budúcnosti nebude prudko rásť verejný dlh. Nás to ešte len čaká.
Preto nie je dobré spoliehať sa na to, že oproti iným štátom eurozóny máme nižší verejný dlh a nič sa nám nemôže stať. Pri zachovaní súčasného nastavenia výdavkov sa nad hranicu sto percent HDP dostaneme už v roku 2038 a v prípade, že nás trhy začnú sankcionovať za nadmerné zadlženie, môže to byť už o pár rokov skôr.