Peniaze zadarmo naučili vlády rozhadzovať. Efektívnosť minutých eurofondov politikov nezaujíma

Slovensko nedokázalo ani vďaka eurofondom naštartovať rýchle dobiehanie životnej úrovne západných štátov. Vinu za tento zlý stav nesú slovenskí politici. Najmä vlády s dominantným postavením Smeru a Obyčajných ľudí. Bruselské miliardy eur majú slúžiť ako doplnok k štátnym investíciám. Pri pohľade na dáta však vidieť, že eurofondy sa nestali doplnkom, ale náhradou štátnych investícií. Výsledkom takto nastaveného systému je pomalší rast životnej úrovne v slovenskej ekonomike.

Štedrý a nepopulárny

Štrukturálne a investičné fondy Európskej únie slúžia na vymazávanie rozdielov v životnej úrovni v jednotlivých členských štátoch. Bohatšie krajiny sú prostredníctvom finančných príspevkov solidárne s chudobnejšími. Konkrétne desať štátov s najvyššou životnou úrovňou posiela každý rok miliardy eur sedemnástim chudobnejším členom Európskej únie. Nárok na čerpanie eurofondov má každá členská krajina a zároveň všetky štáty prispievajú do spoločného rozpočtu. Zásadný rozdiel je v tom, že bohaté krajiny oveľa viac zaplatia, ako dostanú späť, a chudobné naopak.

Slovensko patrí medzi chudobnejšie členské štáty, a preto z eurofondov dostáva výrazne viac peňazí, než prispeje do spoločného rozpočtu. Podľa prepočtov národnej banky to je od roku 2004 do roku 2022 suma 24 miliárd eur, čiže 4 500 eur na každého obyvateľa. Bruselu však ani táto obrovská finančná podpora na Slovensku veľa popularity nepriniesla. Európsku úniu vníma negatívne každý tretí Slovák. K takémuto záveru pravidelne prichádza prieskum Eurobarometer. Brusel je málokde taký nepopulárny ako práve na Slovensku. Zodpovednosť za tento stav sa zvyčajne pripisuje ruskej propagande. No detailný sociologický prieskum negatívnych nálad v slovenskej spoločnosti neexistuje.

Čisto z ekonomického hľadiska nesie najväčšiu zodpovednosť fiasko pri čerpaní eurofondov. Peniaze zadarmo mali slúžiť na rýchlejšie dobiehanie životnej úrovne bohatého Západu. V realite je slovenská ekonomika druhá najchudobnejšia po prepočítaní hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily. Hovorí to vlaňajšie porovnanie európskeho štatistického úradu. Slovenské ministerstvo financií s takýmto záverom nesúhlasí, ale aj po zohľadnení jeho pripomienok je životná úroveň v slovenskej ekonomike stále na chvoste Európskej únie. A to je problém.

Nezdravé deformácie

Čerpanie eurofondov sa realizuje v rámci sedemročných programových období. Po ich uplynutí majú krajiny ešte tri roky na minutie určeného balíka peňazí, nevyužité peniaze musia vrátiť do Bruselu. Slovensko už dve programové obdobia čerpá značnú časť finančných zdrojov na poslednú chvíľu. Konkrétne v rokoch 2015 a 2023. Nezdravo sa tým deformuje ekonomický cyklus, ktorý sa prispôsobuje eurofondom a nie reálnym problémom občanov.

Krajinu roky trápi nedokončené diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Košicami. Práve pre chýbajúcu cestnú infraštruktúru dlhodobo smeruje na východ a juh krajiny menej investícií. Výsledkom sú nižšie mzdy a vyššia nezamestnanosť v menej rozvinutých regiónoch.

Napriek tomu v súčasnosti stagnuje viacero projektov zameraných na vybudovanie cestnej infraštruktúry. Dôvod? Do konca tohto roka je potrebné minúť peniaze z programového obdobia 2014 až 2020. V opačnom prípade krajina príde o stovky miliónov až miliardy eur. Štát preto finančné zdroje presúva zo zložitejších na jednoduchšie projekty. Nedokončená cestná infraštruktúra sa bude financovať z programového obdobia 2021 až 2027. Lenže tu sa ešte len pracuje na výzvach a výsledkom je pomalá výstavba.

Vplyv eurofondov na ekonomický rast krajiny vidieť po prepočítaní čistých platieb na hrubý domáci produkt. Čím vyššie číslo, tým vyšší príspevok eurofondov k objemu HDP v danom roku. V domácej ekonomike bol z tohto pohľadu najlepší rok 2015, keď bol podiel na úrovni 4,2 percenta, najhorší bol rok 2004 s podielom len 0,4 percenta.

Zároveň dáta ukazujú problém nerovnomerného čerpania eurofondov. Pred rekordným rokom 2015 bol príspevok eurofondov k ekonomickému rastu krajiny len 1,7 percenta HDP. Takéto obrovské rozdiely nie sú dobré a narúšajú prirodzený ekonomický cyklus.

V súčasnosti slovenská ekonomika čelí podľa rýchleho odhadu Eurostatu najvyššej inflácii v eurozóne, a to 10,2 percenta. Priemer za eurozónu je o polovicu nižší. Na tomto negatívnom výsledku majú svoj podiel viny aj problémy s čerpaním eurofondov. V snahe zabrániť prepadnutiu peňazí sa v tomto roku pumpujú do malej slovenskej ekonomiky miliardy eur. Hospodárstvo tak dostáva v časoch prudkého rastu cien výrazný inflačný stimul.