Hlavným cieľom parkovacej politiky je, aby rezidenti komfortne zaparkovali tam, kde bývajú. Popri tom však zveľaďujeme aj verejný priestor. Nevydali sme sa na populárnu cestu, no sme pripravení systém ladiť tak, aby bol čo najlepšie využiteľný, uvádza v rozhovore pre TREND splnomocnenec pre parkovaciu politiku magistrátu hlavného mesta Peter Herceg.
Kde ste sa pri zavádzaní parkovacieho systému PAAS inšpirovali?
Zaujalo nás viacero modelov. Na Slovensku bol najďalej Trenčín, ktorý začal systematicky regulovať celé mesto o štyri roky skôr. Pozreli sme sa aj do Česka, kde Praha roky reguluje a ladí systém. Takisto zaujalo Brno, ktoré má špeciálny „kvetinkový“ systém rezidentských zón. Boli sme v kontakte s Viedňou, Budapešťou, Ľubľanou, pozerali sme sa, ako to funguje v Belgicku či v Holandsku.
Ako vyzerali úvodné výzvy?
Regulácia znamená aj zmenu myslenia vodičov. S tým je spojená osveta, ktorú sa snažíme riešiť participáciou pri každom zavádzaní jednotlivých zón. Stretávame sa s ľuďmi, predstavujeme im projekty, ako sa im zmení ich ulica a parkovisko. Veľkou výzvou je skĺbiť aj to, ako sa parkuje v neregulovaných častiach.
Skúste uviesť príklad na jednej zóne.
Na začiatku sú dopravné prieskumy a analýzy, koľko je v danej oblasti obyvateľov s trvalým pobytom, koľko tam parkuje áut, aké sú legálne kapacity. Následne dáme zadanie na projekt organizácie dopravy. Niekde sme museli pristúpiť aj k zjednosmerneniu ulíc. Normy majú celkovo striktné podmienky. Tieto projekty pripomienkuje magistrát aj Metropolitný inštitút, ktorý rieši verejný priestor, oddelenie cyklodopravy a mestské časti. Pokračuje to verejným pripomienkovaním, keď sa snažíme zapracovať aj skúsenosť obyvateľov. Popritom riešime IT systémy, mobilné aplikácie, sieť zmluvných predajcov. Museli sme si poradiť s množstvom výziev.
Koľko parkovacích kariet mesto dodnes vydalo?
Rezidentských kariet je aktuálne platných takmer 18-tisíc, bonusových takmer 21-tisíc a návštevníckych 11-tisíc. Abonentských kariet rôznej dĺžky platnosti bolo vydaných vyše 400 a pri nich pripravujeme úpravu pravidiel. Celkovo sa dodnes vydalo vyše 78-tisíc kariet. Spolu je aktívnych 51-tisíc kariet.
- Typy parkovacích kariet:
Prvé parkovacie karty sa začali predávať od roku 2021 a začiatkom roka 2022 zaviedli reguláciu v prvých troch zónach:
Rezidentská – pre obyvateľov s trvalým pobytom. Maximálne tri karty na byt – prvá je za 39 eur na rok, druhá za 150 eur a tretia za 500 eur
Abonentská - pre podnikateľov, právnické subjekty či občianske združenia, platí pravidlo jedna karta na jeden subjekt
Bonusová – umožňuje všetkým Bratislavčanom parkovať dve hodiny zdarma takmer v celom meste
Návštevnícka – poskytuje 150 hodín parkovania zdarma pre návštevy, opravára a pod.
Do hlavného mesta cestuje množstvo ľudí. Aké sú možnosti pre nich?
Ak návštevníci neparkujú na záchytných parkoviskách, tak pri parkovaní v zónach PAAS majú možnosť úhrady cez mobilné aplikácie alebo cez parkomaty. To využívajú napríklad aj cudzinci.
Zo začiatku parkomatov veľa nebolo, zmenilo sa to?
Naposledy pribudlo 22 parkomatov v uliciach ku koncu februára a ďalších 11 bude osadených do konca apríla. Tretia možnosť úhrady je u zmluvných partnerov, ako sú kaviarne či potraviny. V nich sa dá uhradiť parkovné platobnou kartou alebo v hotovosti. Zvažujeme platbu cez esemesky, no cena bude vyššia, pretože je to najdrahší platobný kanál.
Ako je to s kontrolou parkovania?
Rozbiehali sme ju cez kontrolórov v teréne. Ukázalo sa to ako veľmi rýchla a efektívna cesta, aby pravidlá začali fungovať. Dnes máme systém kontrolórov, pre ktorý treba zabezpečiť ľudí a školiť ich. Postupne plánujeme aj zavádzanie skenovania a automatické spôsoby kontroly. V rámci toho cez objektívnu zodpovednosť príde informácia o pokute poštou so zdokumentovaným priestupkom.
V akom štádiu sú prípravy?
Pred pár týždňami sme testovali dva druhy skenovacích áut, ktoré sa používajú vo veľkých európskych mestách. Radíme sa s Prahou, ktorá v tom má dlhoročné skúsenosti. Nie je to jednoduché a záleží na kvalite, keďže skenovacie vozidlo musí správne prečítať EČV a presne určiť polohu auta cez GPS. Chceme mať čo najkvalitnejšie riešenie pre Bratislavu.
Ako hodnotíte financovanie parkovacieho systému?
Od začiatku sme vedeli, že to nebude rýchlo návratná investícia. Vstupné náklady sú vysoké. Očakávame, že fond mobility sa začne plniť zo zisku neskôr a po spustení väčšieho počtu regulovaných zón. Napriek tomu, že investície sú od začiatku väčšie, robíme ich preto, že to má zmysel, a investujeme aj do dizajnu zmeny ulíc. Keď sa dnes pozriete na Krížnu ulicu, vyzerá inak, ako vyzerala pred spustením regulovania zóny. Podobne je to na Vajnorskej, v úseku pri Tehelnom poli. Takže priebežne sa deje aj zmena verejného priestoru a postupne sa na ňu vyzbierajú peniaze z parkovného.
A doterajšie výnosy?
Výnosy za minulý rok za parkovanie sú v objeme 2,5 milióna eur pre hlavné mesto a 800-tisíc eur pre mestské časti, čo sa rozdeľuje podľa štatútu, hoci náklady sú zatiaľ vyššie. Pri výnosoch z parkovania je dôležité, že všetky zostávajú mestu a reinvestujú sa na mestské účely. IT systémy sú zložené tak, aby boli čo najlacnejšie.
Koľko je celkovo regulovaných parkovacích miest?
Aktuálne je 16-tisíc parkovacích regulovaných miest, plus vnútroblokové. V ďalšom rozšírení zón sa počíta s podobným objemom, približne 16- až 18-tisíc parkovacích miest. Reguláciu neplánujeme v celej Bratislave, ale dochádza k nej tam, kde je parkovanie najväčší problém.
- Regulované parkovanie v Bratislave
V hlavnom meste je aktuálne spustených päť regulovaných zón:
Krasňany v Rači
Dvory 4 v Petržalke
Tehelné pole v Novom Meste
Ružinov-Nivy Staré Mesto
Hlavná stanica, Blumentál
Ďalšie plány na regulované parkovanie v priebehu roka 2023:
Nové Mesto (sídlisko Pokrok a štvrť Zátišie)
Petržalka
Dvory 5 a 6 Ružinov
okolie Štrkovca Staré Mesto
Ako funguje PAAS v garážových domoch?
Ide o parkovacie domy pre rezidentov, napríklad prevádzkujeme garáž Krížna, na Námestí Martina Benku. Pripravujeme aj výstavbu parkovacích domov. Sú lokality, kde je veľký problém s parkovaním, napríklad na Dlhých dieloch, v Karlovej Vsi. Parkovací dom Veternicová, ktorý máme rozpracovaný, pomerne veľká časť ľudí odmietla. Vznikli aj petície proti výstavbe parkovacích domov. Ale inde pokračujeme s prípravou. Veríme, že keď ľudia uvidia úspešnú realizáciu na iných sídliskách, budú prístupnejší k výstavbe vo svojich lokalitách.
A čo záchytné parkoviská?
Máme spustené záchytné parkovisko smerom od Pezinka, v Rači na Komisárkach pri konečnej električiek, odkiaľ v špičkách chodí električka každé dve minúty. Ďalšie sú v oblasti Vrakune, veľmi dobre využívané je záchytné parkovisko na Macharovej ulici v Petržalke či parkovisko na Černyševského ulici. Pripravujeme aj parkovanie pod Prístavným mostom. O pár dní bude vonku verejné obstarávanie na dva veľké parkovacie domy na Zlatých pieskoch a pri zoologickej záhrade.
Na začiatku každého procesu treba vychytať nedostatky. Čo by ste po viac ako roku od zavedenia parkovacej politiky robili inak?
Ak by som vedel vrátiť čas, tak by som zaviedol reguláciu pred 15 až 20 rokmi. V tom Bratislava v minulosti zaspala. V princípe cesta, na ktorú sme sa vydali, nie je jednoduchá ani populárna, ale považujeme ju za úspešnú na základe spätnej väzby od rezidentov. Samozrejme, pravidlá nie sú vytesané do kameňa, takže sme pripravení, a od začiatku sme to deklarovali, ladiť a upravovať systém tak, aby bol čo najlepšie využiteľný. Aj preto sme aktuálne v procese zmien a úpravy VZN. V rámci toho zavádzame napríklad takzvanú sociálnu kartu pre poskytovateľov sociálnej starostlivosti, ktorí budú mať zľavu 90 percent z parkovného, lebo život ukázal, že je to potrebné. Menia sa aj pravidlá pri registráciách áut na byt, aby neboli administratívne komplikované. Chceme, aby to bolo pre ľudí jednoduchšie a zároveň, aby systém fungoval.
- Peter Herceg
- Splnomocnenec primátora Bratislavy pre parkovaciu politiku Peter Herceg vybudoval a vedie oddelenie parkovania na magistráte a rozbiehal mestskú spoločnosť Mestský parkovací systém. Vyštudoval teoretickú informatiku, pracoval ako projektový manažér a vedúci tímu IT implementácie v spoločnostiach Alcatel, Orange a neskôr v IT spoločnosti Dell. Vo voľnom čase sa venuje pamiatkam a mládeži, už 29. rok vedie dobrovoľnícky projekt záchrany ruín kláštora Katarína a je podpredsedom záujmového združenia Zachráňme hrady. Zároveň je poslancom a predsedom komisie dopravy v bratislavskom Ružinove.
Ďalšie dôležité správy
