(P)oprava dôchodkov. Mizerné penzie sa už črtajú na obzore

Slovenské štátne dlhopisy už investorom nevoňajú. Pre obavy z ekonomického vývoja ich finančné trhy odmietajú a krajina si tak nedokáže lacno požičiavať ďalšie miliardy eur. Vláda v panickej reakcii zavádza nepopulárne opatrenia, trpkou realitou sa stáva v minulosti nepredstaviteľné znižovanie dôchodkov. Chudobnejším penzistom klesnú prímy o desiatky eur, bohatším až o stovky eur za mesiac. Časť z nich pre nečakaný výpadok nemá dosť peňazí na zaplatenie energií, potravín a liekov.

Vláda im napriek tomu nepomôže, na finančnú pomoc ľuďom na sklonku života jednoducho nemá dosť prostriedkov. Politici sa tak pretekajú v bezcenných radách typu „požiadajte o pomoc svoje deti či predajte nehnuteľnosť“. V extrémne ťažkých časoch si štát môže požičať len z eurovalu a od Medzinárodného menového fondu. Obe inštitúcie však miliardy eur poskytli Slovensku práve výmenou za drastické škrty v penzijnom systéme. Vízia slovenského dôchodkového systému okolo roku 2050 je tak pomerne apokalyptická.

Demografická hrozba

O riziku bankrotu domácej ekonomiky sa začalo verejne diskutovať na prelome tisícročí. Hlavným dôvodom neistej budúcnosti je neustále klesajúci počet novorodencov. Na porovnanie, v roku 1993 pribudlo na Slovensku viac ako 73-tisíc detí a v roku roku 2020 len necelých 57-tisíc. V priebehu jedného roka sa narodilo viac ako stotisíc detí naposledy v časoch socializmu. O pár desiatok rokov tak bude na penzie pracovať oveľa menej zamestnancov než dnes.

Lenže tým sa ťažkosti nekončia. Do konca dekády má pribudnúť stotisíc nových dôchodcov. Potom bude na zopakovanie rovnakého prírastku stačiť už len nasledujúcich päť rokov. Prudký nárast poberateľov penzií výrazne zvýši náklady na udržanie dôchodkového systému. Odpoveď na jednoduchú otázku,ako zabrániť hroziacemu bankrotu, hľadá politická elita už dlhých 22 rokov. Práve v dôsledku tejto snahy čelí dôchodkový systém takmer každý rok nápadom na zásadné zmeny.

Kľúč k úspechu sa pritom skrýva v roku 2005, keď začal fungovať druhý pilier. Tento relatívne jednoduchý systém motivuje ľudí sporiť si na dôchodok. Práve vlastné úspory pomôžu lepšie zvládnuť tlak na znižovanie štátnych penzií. Systém sú-kromných dôchodkov navyše prináša bonus v podobe nezávislosti od výkonu slovenskej ekonomiky. Konkrétna výška úspor závisí od zhodnotenia na finančných trhoch.

Nečakané fiasko

Pred sedemnástimi rokmi si veľa ľudí sľubovalo od zavedenia druhého piliera zlepšenie dlhodobej udržateľnosti slovenského dôchodkového systému. „To sa, žiaľ, nepotvrdilo,“ upozornil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak zo Sme rodina. Podľa najnovšej analýzy ním riadeného rezortu zavedenie automatického vstupu do druhého piliera v horizonte 50 rokov zhoršuje udržateľnosť dôchodkového systému o 0,6 percenta HDP. Neutrálny vplyv by mal nastať až okolo roku 2085.

Pri spúšťaní systému však jeho tvorcovia počítali s oveľa lepším výsledkom. Súkromné penzie mali začať pozitívne vplývať na verejné financie už v roku 2054. Potom malo nastať obdobie splácania nákladov investovaných do rozbehnutia druhého piliera. „Podľa našich výpočtov sa výška transformačných nákladov vyrovná výške pozitívneho vplyvu v prvej polovici budúceho storočia,“ uviedol v roku 2004 Inštitút finančnej politiky. Inštitúcia patriaca pod ministerstvo financií v tom čase detailne analyzovala pozitíva aj riziká spustenia druhého piliera.

Zdroj: Zslot Lukacs

Neistá prognóza

Dnes je podľa ministerstva práce všetko naopak a druhý pilier namiesto pomoci verejným financiám škodí. O takýchto záveroch analýzy ministerstva práce je možné polemizovať. Štát totiž len odhaduje budúce výnosy investovaných peňazí. Aj drobné rozdiely v pár percentuálnych bodoch môžu zásadne zmeniť výsledky v prospech alebo neprospech druhého piliera. Navyše v priebehu rokov prudko sa menia pravidlá hry. Odhad dlhodobej budúcnosti je preto vždy skôr veštením z krištáľovej gule než serióznou analýzou.

Pred dvadsiatimi rokmi napríklad málokto považoval za možné záporné úroky z dlhopisov. Väčšina ekonómov takéto úvahy odbila jednoduchou otázkou: Prečo by niekto platil vláde za možnosť požičať jej peniaze? Potom prišla finančná kríza, záchrana bánk prostredníctvom tlačenia peňazí a za záporné výnosy si dokáže požičať aj rekordne zadlžená Slovenská republika.