Prieskum Britskej parkovacej asociácie ukázal, že vodiči venujú priemerne štyri dni v roku hľadaniu miesta na parkovanie. Ďalšie prieskumy potvrdili, že až 40 percent dopravnej premávky v mestách v Nemecku tvoria vodiči, ktorí hľadajú miesto na parkovanie. Veľkou výzvou súčasnosti je globálne sa zvyšujúci počet vozidiel a s tým súvisiaca kapacita parkovacích miest. Mobilné parkovacie aplikácie (MPA) ponúkajú vodičom čoraz viac možností, ako čo najrýchlejšie nájsť vhodné miesto na parkovanie a čo najjednoduchšie uhradiť parkovné.
Výber aplikácie
V zahraničí sa mestá často prikláňajú k fungujúcemu otvorenému trhu s MPA. Znamená to, že každá mobilná aplikácia, ktorá spĺňa mestom nastavené základné podmienky a požiadavky, sa môže zapojiť do mestského parkovacieho systému. K princípu otvoreného trhu na Slovensku pristúpilo mesto Košice či Žilina. Rovnako otvorený trh pre MPA funguje aj v hlavnom meste. „Otvorený trh mestám výrazne uľahčuje nasadenie a doručenie moderných riešení v oblasti parkovania pre občanov. Zároveň prenáša ,bremeno‘ neustáleho prinášania inovácií na súkromné subjekty, ktoré musia o priazeň vodičov bojovať kvalitou poskytovaných služieb,“ uvádza pre TREND area sales manager Slovakia zo spoločnosti EasyPark Tomáš Olexa. Podľa jeho slov systém otvoreného trhu MPA môže slovenským mestám priniesť vyššiu mieru efektivity manažmentu systému statickej dopravy, inovácie a výraznú podporu digitalizácie. Navyše, vďaka tomuto konceptu získava mesto štruktúrované dáta o parkovaní na jeho území. „Takýmito dátami dnes mestá často vôbec nedisponujú a jedine prostredníctvom nich je možné robiť správne rozhodnutia pri nastavovaní a zmenách parkovacej politiky,“ dodáva T. Olexa.
Otvorený trh ponúka rovnaké pravidlá pre všetky mobilné aplikácie. „Obyvatelia a návštevníci mesta si tak môžu zvoliť aplikáciu, ktorá im bude najviac vyhovovať. Posilňuje sa tým aj konkurenčné prostredie, ktoré má vždy pozitívny vplyv na trh a na kvalitu poskytovaných služieb,“ hovorí account manager ParkDots Marek Líška.
Poskytovatelia MPA sa zhodujú, že otvorený trh prináša transparentnosť vďaka rovnako nastaveným podmienkam. „Mestu nehrozí ‚pripútanie‘ k jednému dodávateľovi, ktorý by mal na zabezpečenie plateného parkovania prakticky monopol, a mal tak, bez konkurenčného prostredia, iba malú motiváciu investovať do prinášania inovácií a poskytovania skutočne kvalitných služieb,“ uvádza T. Olexa z EasyPark. S M. Líškom z ParkDots sa zhodujú, že mestám pri otvorenom trhu odpadá nevyhnutnosť časovo komplikovaného procesu verejného obstarávania pri výbere jedného dodávateľa služby.
Systém otvoreného trhu aplikujú aj v Košiciach, kde čaká vodičov v rámci mestskej parkovacej politiky viacero noviniek. Od začiatku novembra by v meste malo začať platiť nové VZN. Mesto tak momentálne buduje správu celého systému a skladá si jednotlivé komponenty. „Testovaciu prevádzku plánujeme cez letné mesiace. Momentálne máme päť funkčných platobných kanálov, pri dvoch prebieha aktuálne technické pripojenie a pridá sa k nim postupne ešte jedna aplikácia. Takže mesto bude mať osem mobilných aplikácií, ktoré možno pri parkovaní využívať,“ potvrdzuje vedúci referátu parkovania v Košiciach Tomáš Vrbovský. Momentálne majú v meste režim platby v rámci mobilných aplikácií v tradičnom režime. Uvažujú nad zmenami v tejto oblasti? „V zahraničí, napríklad v Holandsku či Dánsku, je to tak, že provízie sú platené operátorom aplikácií. Slovenský trh zrejme na to ešte zatiaľ nie je pripravený. Ide aj o politické rozhodnutie uskutočniť takéto kroky,“ dodáva T. Vrbovský.
Mestá a prevádzkovatelia
Na slovenskom trhu je aktuálne viditeľný tlak na znižovanie výšky odmeny pre prevádzkovateľov aplikácií. Podľa ich poskytovateľov to často neodzrkadľuje výšku skutočných nákladov na poplatky za spracovanie úhrad platobnou kartou, prevádzku a rozvoj mobilnej aplikácie a tiež poskytovanie podpory koncovým používateľom.
V hlavnom meste prevádzkovatelia aplikácií, ktorí sa integrujú do mestského parkovacieho systému PAAS, dostávajú za túto službu mesačnú odmenu vo výške sedem percent z hodnoty parkovného. Po tom, ako však presiahnu istý podiel na trhu, odmena postupne klesá. Mesto zároveň každoročne otvára verejný návrh, na základe čoho sa môžu do systému pridať ďalšie aplikácie.
Podľa M. Líšku je momentálne na Slovensku tlak na extrémne znižovanie transakčných poplatkov pre mobilné aplikácie. „Napríklad v Košiciach išli na úroveň piatich percent, čo pre dodávateľov nemusí v konečnom dôsledku vytvárať dostatočný zdroj príjmov na kontinuálne vylepšovanie aplikácií a dopĺňanie nových funkcionalít. Bratislava síce nastavila odmenu vo výške sedem percent, ale je v tom zakomponovaný takzvaný ‚trest za úspech‘. Od určitého trhového podielu sa znižuje odmena pre poskytovateľov mobilných aplikácií, čo v prípade veľkej využívanosti niektorej z aplikácií znamená pokles odmeny až o tri percentuálne body, teda zo sedem na štyri percentá,“ dodáva M. Líška.
Iný model poplatkov
Poskytovatelia mobilných parkovacích aplikácií v súčasnosti volajú po zmene − na model prenesenia transakčného poplatku na parkujúceho. „Vnímame to tak, že model prenesenia transakčného poplatku je spravodlivejší. Firmy môžu medzi sebou súťažiť. Keď budú mať prevádzkovatelia aplikácií širšie portfólio miest, v ktorých sa bude dať aplikáciami platiť, tak vzniká aj väčší potenciál pre vyššie ročné príjmy. To zase umožní prevádzkovateľom zvýšiť investície do funkcionalít aplikácií. V praxi sa to môže prejaviť aj tak, že môžu zavádzať napríklad minútovú tarifikáciu, respektíve platbu za skutočný čas parkovania,“ vysvetľuje M. Líška.
V zahraničí je model prenesenia poplatku za službu na koncového používateľa, vodiča, takzvaný end user pricing – servisný poplatok, štandardom. Potvrdzuje to T. Olexa: „Základnou myšlienkou je, že mestá samotné majú nárok na 100 percent sumy, ktorú si za parkovanie pýtajú – sú to totiž peniaze, ktoré patria všetkým občanom mesta, tým istým občanom, ktorí sa v zavedenom systéme definovaných provízií na tieto provízie dnes poskytovateľom skladajú, a to bez ohľadu na to, či sú vodiči alebo nie.“ Ako však dodáva, na to, aby mohli aplikácie neustále poskytovať kvalitné, spoľahlivé a bezpečné služby, je nevyhnutná neustála inovácia a na to potrebné finančné zdroje a investície. „Toto nie je možné, a už vôbec nie dlhodobo udržateľné, z fixne definovanej (a dlhodobo klesajúcej) provízie rádovo v nižších jednotkách percent. Prostredie otvoreného trhu je prostredím konkurenčným a ako názov napovedá, trhovým. Rôzne aplikácie budú mať vždy rôzne definované cenové politiky. Jedine vodič rozhodne, ktorá aplikácia mu poskytuje službu adekvátnu jeho potrebám, za ktorej používanie bude ochotný zaplatiť,“ spresňuje T. Olexa. Zároveň hovorí, že súčasná slovenská legislatíva nijako neodporuje koncept poplatkov účtovaných koncovým používateľom.
Či a do akej miery sa budú meniť súčasne nastavené modely v mestách na Slovensku, ukáže ďalší vývoj.
Otvorený trh a vodiči
V rámci skúseností zo zahraničia možno hľadať inšpiráciu otvoreného trhu pre MPA vo Viedni, v Berlíne, Amsterdame. V susednom Česku podobný systém zaviedli napríklad v Jihlave.
Čo znamená otvorený trh s MPA pre samotných vodičov? „Keď sa trh otvorí a keď si zvyknú na jednu aplikáciu, ktorá im vyhovuje, v zásade by s ňou mali vedieť zaplatiť v mnohých mestách. Potom sú benefity aj v rýchlosti používania aplikácie, ktorú si sami vyberú,“ spresňuje M. Líška.
Podľa T. Olexu je to podobné ako pri výbere auta, keď takisto nejazdíme všetci na rovnakej značke, v rovnakej farbe vozidla. „Otvorený trh vytvára podmienky na to, aby si každý vodič našiel spôsob platby, ktorý najlepšie vyhovuje jeho potrebám a nárokom, a zároveň tak mesto podporuje inklúziu všetkých skupín používateľov.“
Ďalšou z výhod pre vodičov môže byť to, že budú platiť cenu len za skutočný čas parkovania. Teda, ak si pôvodne nastavili parkovanie na hodinu, no pracovné stretnutie sa skončí po 40 minútach, odchádzajú z parkoviska skôr a platia len za reálne využitý čas na parkovanie.
Ďalšie dôležité správy
