Otepľovanie sa zrýchľuje. Čaká nás klíma ako na severe Chorvátska

Ak počúvame tých, ktorí hovoria o opaku, je to podobné, akoby sme dali pri argumentácii rovnaký priestor Židom a nacistom, hovorí klimatológ Michal Žák. Zmena klímy podľa neho napreduje omnoho rýchlejšie, než pred dvadsiatimi rokmi odborníci očakávali. Okrem zjavných vplyvov na poľnohospodárstvo v rozhovore pre TREND opisuje aj dosahy na priemysel, dopravu či zdravotníctvo.

Kedy vás naposledy zastihol nejaký priamy dôsledok klimatickej krízy?

Rozhodne to boli v posledných dňoch búrky, ktoré sprevádzali krúpy a prívalové dažde. Hoci sa u nás vždy v lete vyskytovali pomerne silné a nebezpečné búrky, dnes sa vyskytujú oveľa častejšie.

Dá sa zvýšenie extrémnych prejavov počasia zmerať?

Nárast výskytu silných búrok sa pohybuje v desiatkach percent. Problém pri meraní je však v tom, že extrémne javy mávajú skôr lokálnu povahu, a preto je ťažké porovnávať to s minulosťou. Nemáme dostatočne široké dáta, aby sme dospeli k relevantným číslam. Kým prišli meteorologické radary a družice druhej generácie, pozorovanie počasia bolo odkázané na meteorologické stanice, čo nestačí.

Ako hlboko idú dáta do histórie? Existujú grafy s porovnaním priemernej teploty od konca 19. storočia. To nestačí?

Údaje, ktoré potrebujeme, sa začali zaznamenávať až v šesťdesiatych – sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Nárast extrémnych prejavov počasia teda vieme porovnávať len v horizonte približne posledných päťdesiatich rokov.

Michal Žák Zdroj: Maňo Štrauch

V čom sa dnes klimatická kríza prejavuje najzjavnejšie?

Ťažko sa dá vybrať jeden konkrétny jav, vždy je to ich kombinácia. Najzjavnejšie je to zrejme pri zrážkach. Sledujeme rozkolísanie režimu zrážok – dlhé obdobia sucha striedajú prívalové dažde. Najmä výskyt sucha je ten najzásadnejší prejav klimatickej krízy v našom regióne.

Práve sucho je jedna z najvážnejších vecí, ktoré vplývajú na ekonomiku. Podarilo sa už niekomu vyčísliť, aké straty klimatická kríza prináša?

Konkrétne čísla neexistujú. Je otázka, čo všetko do toho zahrnúť, či len vplyv sucha a prívalových dažďov alebo sa na to pozrieť komplexnejšie. Napríklad predlžovanie vegetačného obdobia, ktoré znamená vyššiu pravdepodobnosť, že po rozkvitnutí rastlín príde mráz, ktorý môže zničiť úrodu. Presné čísla nie je ľahké získať, ale budeme sa pohybovať v percentách HDP v dlhodobom horizonte.

Hovoríme len o poľnohospodárstve alebo sa zmena klímy týka viacerých odvetví?

Poľnohospodárstvo rozhodne zmeny cíti najviac, ale zďaleka nie je jediné. Vplyvom vyšších teplôt a horúcich období trpí aj