Zdá sa, že to dlho viedlo k určitému podceňovaniu efektu utiahnutých menovo-politických oprát do reštriktívneho teritória na ekonomickú aktivitu a agregátny dopyt. Najmä keď sa to začalo prekrývať s ústupom energetického šoku, so zlepšovaním logistických reťazcov, „zvyknutím si“ na geopolitické vrenie či s pozitivizmom okolo začiatku disinflačného vývoja.

Budíčkom sa v tomto smere stal marcový stres v bankovom sektore po problémoch okolo Silicon Valley Bank či Credit Suisse. Hoci systémová banková kríza nie je pravdepodobná (a to aj vďaka krokom centrálnych bánk a vlád, ktoré stabilizovali situáciu, a signálom pripravenosti pomôcť v prípade ďalších výziev, ktorým by mohol bankový priemysel čeliť), trhoví participanti si predsa začali viac uvedomovať, že sa môže „niečo niekde zlomiť a je náročné odhadnúť čo a presne to namodelovať“. Okno lacných peňazí sa už dávnejšie zatvorilo, no začne sa vždy prejavovať až s určitou latenciou – a ten čas práve prichádza. Mnohé biznisy, ktoré mali zmysel pri nulových sadzbách, budú zrazu v problémoch. Zraniteľné budú najmä tie oblasti ekonomiky a finančného trhu, ktoré boli približne za ostatnú dekádu zvyknuté na nulové úrokové sadzby a bezbrehý prítok peňazí (a najmä také, ktoré využívali pákový efekt), špeciálne sektor komerčných nehnuteľností.

Je tak možné, že ostatné zlepšovanie mäkkých predstihových indikátorov z úvodu roka bude zastavené. Koniec koncov už vidno prvé signály spomaľovania ekonomickej aktivity, najmä výrobný sektor signalizuje recesiu. Na trhu práce sa začínajú objavovať zatiaľ malé, no zväčšujúce sa trhliny, maloobchodné tržby sú pod tlakom pri poklese reálnych príjmov (hoci pri ustupujúcej, no stále vysokej inflácii) a rozpustení podstatnej časti zvýšených covidových úspor s negatívnym vplyvom na firemné zisky, ceny nehnuteľností začínajú klesať. Okrem toho úverový impulz je negatívny a po predpokladanom ďalšom sprísnení úverových štandardov a finančných podmienok môže nastať dodatočné spomalenie investičnej aktivity pri súčasnom raste miery zlyhaných úverov. Trhy sa začínajú čoraz viac obávať „straty vztlaku“ (najmä) americkej ekonomiky, čo by nemuselo vyústiť do „mäkkého pristátia“. Pravdepodobnosť recesie v USA sa podľa niektorých modelov pohybuje aj nad úrovňou 65 percent. Aj preto dlhopisové výnosy klesajú a derivátový trh očakáva pred koncom roka znižovanie sadzieb Fedu.