Prijatie zákonov, ktoré vyplynuli z dohody medzi ministerstvom zdravotníctva a Lekárskym odborovým združením (LOZ), skritizovala Asociácia nemocníc Slovenska (ANS). Jedinou pozitívnou správou je podľa asociácie to, že sa podarilo zabrániť hromadnému odchodu lekárov zo slovenských nemocníc.
Naopak, zákony podľa nej vôbec nepomôžu pacientom. „Očakávame, že nové legislatívne úpravy neprinesú žiadne reálne zlepšenie pre pacientov. Naopak, znamenajú zníženie produkcie nemocníc, menej operačných výkonov, najmä v štátnych zariadeniach, a zároveň zvýšené finančné a personálne nároky, ktoré systém nebude schopný dlhodobo uniesť,“ uviedol šéf asociácie Marián Petko.
Ďalšie zadlžovanie
Prijaté zmeny si podľa asociácie vyžadujú zvýšenie počtu lekárov, sanitárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov. „Už dnes však vieme, že takýto personál nie je k dispozícii, a jeho nábor v potrebných počtoch je v krátkom čase nereálny,“ dodal.
Zároveň dôjde k významnému zvýšeniu nákladov najmä pre nemocnice, čo nevyhnutne povedie k ďalšiemu zadlžovaniu zdravotníckeho systému. „Dlhodobo je tento stav finančne neudržateľný a je pravdepodobné, že štát bude musieť v priebehu niekoľkých rokov zasiahnuť a situáciu nanovo upraviť. Výsledkom môže byť, paradoxne, menej výhodná situácia pre samotných lekárov, ako bola pred prijatím novely, za čo bude zodpovedné práve LOZ,“ komentoval to prezident ANS M. Petko.
ANS skritizovala aj spôsob, akým boli zákony prijaté. LOZ podľa nej vytvorilo extrémny časový tlak prostredníctvom hromadných výpovedí, čím vládu donútilo prijať zákony bez riadneho legislatívneho procesu. K legislatíve sa tak nemohla vyjadriť ANS ani Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, ktoré sú povinne pripomienkujúce subjekty. Navyše zákony sa ich ako najväčších zamestnávateľov v zdravotníctve výrazne dotknú. „Tento postup je v príkrom rozpore s princípmi transparentnosti, ktoré LOZ verejne presadzuje. Ak pán Visolajský tvrdí, že mu ide o transparentnosť, práve týmto krokom ju poprel a ukázal pravú tvár,“ upozornil prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska a viceprezident AZZZ SR Igor Pramuk.
ANS upozorňuje, že následky tejto novely budú mať zásadný vplyv na celý zdravotnícky systém. Najväčšiu záťaž podľa asociácie ponesú nemocnice, ktoré sa budú musieť vyrovnať s vyššími nákladmi, nižšou produkciou a prehlbujúcim sa dlhom. „V konečnom dôsledku sa však negatívne dosahy dotknú najmä pacientov, ktorým sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti môže ešte viac skomplikovať,“ dodala asociácia.
Čo sa schválilo
Zákony, ktoré schválil parlament, vrátili nárast miezd na 9,66 percenta na rok 2025 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov s účinnosťou od 1. marca 2025. Nebude to však platiť pre lekárov, ktorí pracujú na menej ako polovicu úväzku a zároveň pracujú u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s výnimkou nemocníc a záchraniek.
Legislatíva zároveň uzákonila personálne normatívy v nemocniciach či skrátenia pracovného času zdravotníkov v nemocniciach. Pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú pri nepretržitom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, sa pracovný čas môže ustanoviť najviac v rozsahu pracovného času zamestnanca v nepretržitej prevádzke, čo je 37,5 hodiny.
Upravia sa aj povinnosti zdravotných poisťovní či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten bude povinný zverejňovať údaje o úhradách DRG, ktoré mu pošlú zdravotné poisťovne. Vypustilo sa aj trestné sankcionovanie pri porušovaní povinností vyplývajúcich zo zákona v čase mimoriadnej situácie.
