Odborári chcú, aby poisťovne platili nemocniciam oprávnené náklady. Otázkou je, čo vlastne sú

Jednou z požiadaviek Lekárskeho odborového združenia na čele s Petrom Visolajským na to, aby lekári stiahli výpovede, je aj adekvátne financovanie oprávnených nákladov nemocníc. V memorande, ktoré podpísali lekárski odborári s vládou Eduarda Hegera koncom roka 2022 sa vláda zaviazala prijať taký rozpočet pre nemocnice, ktorý zabezpečí, aby sa už ďalej nezadlžovali.

Navýšenie rozpočtu má pritom podľa požiadaviek LOZ zohľadňovať viacero aspektov, napríklad „výšku dlhu štátnych nemocníc, ktorý vzniká po jednotlivé roky z dôvodu nepreplácania ekonomicky oprávnených nákladov za riadne poskytnutú zdravotnú starostlivosť“. Ďalej má podľa LOZ vláda zabezpečiť návrh štátneho rozpočtu na všetky nasledujúce roky v takom rozsahu, aby sa nemocnice viac nezadlžovali.

Vláda Slovenskej republiky sa v memorande tiež zaviazala, že predloží parlamentu návrh zákona, ktorého súčasťou bude zásada, že nemocnice majú nárok na úhrady všetkých ekonomicky oprávnených nákladov za riadne poskytnutú zdravotnú starostlivosť a zdravotné poisťovne si nemôžu dohodnúť nižšiu cenu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ako je cena ekonomicky oprávnených nákladov za poskytnutú starostlivosť. Zároveň má predložiť zákon, ktorý nariadi povinnosť zdravotným poisťovniam tieto náklady nemocniciam uhradiť. Čo sú to však ekonomicky oprávnené náklady, nie je nikde definované. 

Zaujímavosťou je, že vtedajší premiér Eduard Heger sám nevedel, čo vlastne podpisuje. „Nepoviem nič nové, ak poviem, že nečítam každý dokument od slova do slova. Odborne garantoval toto memorandum minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský,“ prezradil v tom čase. Po podpísaní memoranda šéf odborárov Peter Visolajský pre TA3 uviedol, že samotné podpisovanie memoranda zachytili kamery a podľa jeho slov boli všetci pri vedomí a prišli po vlastných nohách. Preto predpokladá, že premiér a minister zdravotníctva boli schopní vnímať, čo podpisujú. Čo sa v memorande ohľadom preplácania nákladov nemocníc nachádza?

Kto zaplatí predražené CT

„Len čo počujem niekde termín oprávnené náklady, zježia sa mi ekonomické reflexy. To, že niekto produkuje s nákladmi iks eur, neznamená, že tieto náklady sú vynakladané efektívne a s maximálnym prínosom pre produkciu,“ reagoval analytik INESS Martin Vlachynský na požiadavky lekárskych odborárov. Zároveň sa pýta, či má nemocnica právo na uhradenie rovnakého objemu nákladov, ak časom klesne jej obložnosť zo 75 percent na 50 percent.

Tento trend potvrdzuje aj Národné centrum zdravotníckych informácií, podľa ktorého počet postelí v nemocniciach od roku 2013 do 2022 klesol zhruba o 400. Kým využiteľnosť postelí bola v roku 2013 na úrovni 70,2 percenta, v roku 2022 to bolo 58,5 percenta. Zároveň v roku 2013 bolo v nemocniciach 6 173 lekárov, kým v roku 2022 ich bolo 7 732.

Zároveň je podľa M. Vlachynského dôležité podotknúť, že je otázne, či majú byť uhradené náklady hospitalizácie v prípade, ak je možné daný zdravotný problém vyriešiť v rámci kliník jednodňovej chirurgie. Alebo či má nemocnica právo na úhradu nákladov, ak nevýhodne nakúpi zdravotnícke prístroje či cétečká. „Ak nemocnica sídli v energeticky mizernej budove, mala by mať uhradené všetko teplo, čo jej vyfučí zosušenými oknami? To by bola cesta do ekonomického pekla,“ podotýka M. Vlachynský s tým, že to platí pre akýkoľvek segment zdravotníctva a nielen štátne nemocnice.

„Nemám, samozrejme, problém s tým, ak prebehnú veľké zmeny v nastavení úhrad, napríklad intenzívnejším zakomponovaním DRG úhrad. Veľkou chybou je aj to, že vo väčšine štátnych nemocníc sa nijakým spôsobom nekalkuluje amortizácia kapitálu. Ale takýmto spôsobom zabetónovať náklady v systéme znamená rezignáciu na akýkoľvek rast efektivity. A ten v nemocničnom segmente potrebujeme ako soľ,“ vysvetlil analytik. Práve z toho dôvodu sú podľa neho každoročné tvrdé rokovania o zdrojoch nevyhnutnou podmienkou.