Začiatkom augusta ministerstvo zdravotníctva spustilo nový systém záchrannej zdravotnej služby. Ide o ambulanciu rýchlej lekárskej pomoc v stretávacom režime, takzvané rendez-vous ambulancie. V projekte sú zatiaľ zapojené posádky v Košiciach, Žiline a Trenčíne, ktoré na to získali právoplatné rozhodnutia od ministerstva zdravotníctva. Ako však podotkol riaditeľ operačného strediska Osama Al-Khaldi, ide o testovaciu prevádzku systému. Tá sa začína rok po prijatí legislatívy, ktorá definuje používanie rendez-vous ambulancií.
Dolinková o dátach mlčí
Vedenie rezortu si od nového typu ambulancií sľubuje optimalizáciu a zefektívnenie využívania lekára v záchrannej zdravotnej službe. „Pretože ak stav pacienta počas transportu nevyžaduje prítomnosť lekára, pacienta transportuje posádka rýchlej zdravotnej pomoci a ambulancia renzdez-vous sa uvoľní a je pripravená na ďalší zásah k pacientovi v ohrození života,“ informovala Záchranná zdravotná služba Bratislava s tým, že pri zavádzaní zmien bola inšpiráciou pre Slovensko Česká republika, kde vo veľkých mestách systém rendez-vous ambulancií funguje dlhodobo.
Nie je známe, či ministerstvo zdravotníctva vykonalo potrebný personálny audit či dopadovú štúdiu, ktorá by priniesla potrebné údaje o prínose rendez-vous ambulancií na Slovensku. Napriek tomu, že posádky rendez-vous už jazdia, stále nie je prijatý ani štandardný postup pre činnosť takýchto posádok. Rovnako chýbajú odpovede na otázky o bezpečnosti pri práci či spôsobe riešenia možných škôd pri výkone práce. Ministerstvo zdravotníctva na otázky neodpovedalo.
Lekárka a prezidentka občianskeho združenia Rescue Service Continuity Zuzana Pukancová, ktorá zároveň pôsobí ako podpredsedníčka Základnej odborovej organizácie pri Záchrannej zdravotnej službe Bratislava, tvrdí, že nie je možné dobre nadizajnovať systém bez personálneho auditu a potrebných dát. „Integrovaný záchranný systém bol historicky dizajnovaný na koordináciu likvidačných a záchranných prác v prípade núdzových situácií, mobilizáciu a nasadenie profesionálov,“ dodáva Z. Pukancová.
Súčasť plánu obnovy
Zapojenie nového typu posádky je pritom jedným z cieľov, ktoré musí Slovensko splniť. Koncom roka 2024 majú mať záchranári celkovo 30 rendez-vous vozidiel. Rezort má vybrať typy vozidiel s nulovými emisiami, teda na elektrický pohon, vodík či palivové články, alebo s nízkymi emisiami, teda plugin hybridné elektromobily. Keďže vláda Eduarda Hegera nestihla sanitky vysúťažiť, štát ich bude musieť zabezpečiť z rozpočtu.
Autori plánu obnovy uvádzajú, že posádky rendez-vous umožňujú rýchlejšie a lacnejšie zabezpečenie zdravotnej starostlivosti vďaka posádke, kde je lekár a záchranár, ktorý auto šoféruje.
Špecialista na urgentnú medicínu Viliam Dobiáš upozorňuje na to, že rýchlejší dojazd je iba teoretickou výhodou. „V kolóne rozdiel desať až pätnásť centimetrov šírky veľkého auta a SUV nie je podstatný. O pár desiatok sekúnd rýchlejší príchod nie je pri 80 percentách výjazdov dôležitý. Pri resuscitácii minúta môže rozhodovať, ale pokiaľ neresuscituje svedok zastavenia krvného obehu (u nás len v tretine prípadov), postihnutý nemá vyhraté,“ uvádza.
Práca s poskytovateľmi bez zmluvy
Keďže na Slovensku nie je dostatočný počet lekárov so špecializáciou urgentná medicína, v systéme pracujú lekári z oddelení anestéziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny, z internistických a chirurgických odborov, ktorí sú primárne preťažení, keďže zabezpečujú služby v nemocniciach aj na urgentných príjmoch. Z. Pukancová tvrdí, že pre zmeny treba nastaviť pracovné podmienky zamestnancov tak, aby boli únosné.
Keďže navrhovaný systém je hybridný a na trhu paralelne pôsobia súkromné záchranné služby a štátne príspevkové organizácie, ktoré sú v správe ministerstva zdravotníctva, v ambulanciách nie je rovnaké materiálno-technické vybavenie. V navrhovanom modeli by mal lekár pracovať na palube poskytovateľa, s ktorým nemá pracovnú zmluvu. Lekári stále nevedia, ako sa budú hradiť škody v prípade dopravnej nehody, neúmyselného poškodenia pacienta a majetku iného zamestnávateľa. Nemajú informácie ani o tom, ako bude ich zamestnávateľ riešiť prípady úmrtia pri výkone činnosti či choroby z povolania.
Motivácia lekárov
Práca lekárov v systéme rendez-vous s posádkou, s ktorou bežne nepracujú, môže podľa lekárky viesť k dlhšiemu času ošetrenia. V. Dobiáš upozorňuje, že pri rendez-vous systéme nejde iba o menšie vozidlo, ale o systém práce. „Pokiaľ lekári nebudú súhlasiť s dvojnásobným počtom ošetrení, budú volať posádku rýchlej zdravotnej pomoci ku každému a sprevádzať všetkých do nemocnice. Ošetria len polovicu. Nebudú volať posádku rýchlej zdravotnej pomoci na transport hneď po zistení situácie na mieste, ale až po skončení ošetrenia a budú čakať desať až pätnásť minút na príchod, než sa uvoľnia. Možností odignorovať hlavnú výhodu rendez-vous, teda ošetrenie toľkých pacientov, ako v rovnakom čase zvládajú dve až tri posádky rýchlej lekárskej pomoci, je niekoľko,“ vysvetľuje.
Keďže bude nutné zahustiť sieť sídel záchrannej zdravotnej služby, systém si bude vyžadovať financie. V stave nutnosti konsolidácie štátneho rozpočtu sa záchranári obávajú, že v konečnom dôsledku by to mohlo viesť k poklesu miezd a zníženiu atraktivity povolania.
„Ak chceme znížiť počet lekárov zdravotníckej záchrannej služby a nechceme ďalej preťažovať urgentné príjmy, musí primárne prebehnúť reforma ambulantného sektora, aby sa zvýšila dostupnosť pre pacienta v pracovnom čase. Následne potrebujeme prepísať legislatívu či zaviesť nepopulárne poplatky za neoprávnené využívanie záchrannej služby a urgentného príjmu,“ podotkla Z. Pukancová.
Okrem zvýšenia priepustnosti urgentných príjmov bude nevyhnutné zvýšiť atraktivitu povolania. Jedinou možnosťou je podľa lekárky zvýšenie miezd. „Pomôže aj odstránenie záťaže administratívou, napríklad v záchrannej službe archivácia hlasovej stopy alebo zavedenie malej triediacej karty. Motiváciou by boli aj výsluhové dôchodky alebo alternatíva – skorší odchod do dôchodku, ktorý by sa vypočítaval podľa množstva odslúžených nadčasových hodín,“ myslí si Z. Pukancová.
Načasovanie reformy
Odhadnúť správne načasovanie je dôležité pre efektívnu implementáciu zmien. „V súčasnosti sa posádky rýchlej lekárskej pomoci na rendez-vous posádky transformujú v čase, keď nie je zadefinovaná sieť nemocníc, nie sú definované traumacentrá, urgentné príjmy a záchranné služby majú problém s personálom, nie je dopracovaná legislatíva a nepoznáme štandard vykonania zásahu,“ vysvetľuje Z. Pukancová. Otázne podľa nej je, či je nutné v tomto čase siliť reformu siete záchrannej zdravotnej služby a meniť typy posádok, aj za cenu konfliktu s personálom a rizika nestability systému.
Podľa lekárky nie je jednoznačný ani skutočný motív transformácie posádok rýchlej lekárskej pomoci na rendez-vous posádky. Podľa jej slov je verejným tajomstvom, že v záchrannej zdravotnej službe chýbajú lekári. „Rendez-vous systém si vyžaduje zhruba o 50 percent menej lekárov. Hypoteticky na veľký počet zásahov by bol potrebný menší počet lekárov,“ vysvetlila.
Lekári sa podľa nej nebudú ochotní sťahovať, dochádzať na presunuté stanice či suplovať nedostatkové služby, akými sú ambulantné pohotovostné služby, ambulantný sektor, paliatívnu starostlivosť, starostlivosť o závislých od alkoholu a návykových látok, ošetrovateľskú starostlivosť prestarnutej populácie či vykonávať činnosti pre nedostatočné kompetencie zdravotníckych záchranárov. „Môže sa stať, že nedostatočne saturované personálne normatívy sa dostanú do ešte horšej situácie, prosto ľudia budú zo systému odchádzať,“ uzavrela lekárka.
Ďalšie dôležité správy
