Investor roka 2022: Nová nádrž na ropu Slovnaftu rozviazala ruky, plánuje ďalšie investície

Pred niekoľkými rokmi začal Slovnaft budovať novú nádrž na ropu. Už vtedy bolo jej účelom, že sa v nej bude skladovať iná ako ruská ropa, ktorá sa nachádza v ostatných nádržiach. Do hry vstupuje iracká či azerbajdžanská ropa, možností je viac. Aj keď z operatívneho hľadiska je jednoduchšie spracúvať ropu z jedného zdroja, má to aj určité negatíva. Treba však rozložiť riziko.

Slovnaft mal len jeden zdroj suroviny, a tak sa musel pozrieť na to, či je stopercentne spoľahlivý.

Aj Slovnaft a jeho matka MOL začali v určitom momente rozmýšľať o tom, že ropovod Družba má už svoj vek a zároveň sa zvyšujú technické riziká výpadkov v zásobovaní. Riziká, pochopiteľne, stúpli aj z dôvodu vojny na Ukrajine, sankcií zo strany Západu a embarga na ruské energie.

Za výstavbu investičného celku za takmer 35 miliónov eur je Slovnaft nominovaný na TREND Investora roka 2022. K stavbe nádrže za 24 miliónov eur boli pridružené ďalšie tri podprojekty za jedenásť miliónov eur. Išlo o zväčšenie objemu prečerpávajúcej stanice znečistených odpadových vôd, rekonštrukciu stabilných hasiacich zariadení a výstavbu novej čerpacej stanice ropy.

Zníženie rizika

Životnosť ropovodu Družba nie je nekonečná. V prípade výpadkov sú tu síce štátne rezervy a Slovnaft navyše vlastní zásobníky ropy, ale zásoby pokrývajú iba určité obdobie. Keby došlo k dlhšiemu výpadku, bol by to problém pre firmu i štát. Slovnaft mal tri nádrže s objemom 170-tisíc ton ropy, nová ropná nádrž má 90-tisíc kubických metrov, čo je 80-tisíc ton ropy.

Ropu treba prepraviť. To má na starosti Transpetrol – jediný prevádzkovateľ ropovodov na Slovensku. Rafinéria musí mať ropu uskladnenú a pripravenú na nástrek do destilačných jednotiek. Štandard pri dodaní ropy je, že do prvej nádrže nateká nová surovina, v druhej sa homogenizuje a z tretej sa do destilačných jednotiek nastrekuje ropa.

Slovnaft má záväzok voči štátu a musí uskladňovať presne stanovené množstvá ropy v rámci týchto nádrží, ide o takzvané strategické rezervy. To blokuje určitý objem. V letných mesiacoch nie je možné nádrže naplniť na sto percent, pre vonkajšiu teplotu treba mať rezervu pre fyzikálne vlastnosti ropy. Prevádzkové obmedzenia sú ďalšie faktory.

Existujú rôzne druhy ropy, ktoré majú variabilitu vplyvov na zariadenia rafinérie, ako je napríklad korózia či životnosť katalyzátorov. Aby Slovnaft mohol testovať miešanie rôznych zmesí, potrebuje mať jednotlivé druhy v samostatných nádržiach. Ak sa tieto obmedzenia spočítajú, zabezpečiť trvalé spracovanie alternatívnej ropy je z prevádzkového hľadiska naozaj náročné.

Druhá stránka veci je ekonomická. Sú obdobia, keď je na burze uralská ropa drahšia a lacnejšia je iná ropa. Ak je ropu kde skladovať, je možné využívať výkyvy na trhu. Aj to bol jeden z dôvodov budovania novej ropnej nádrže.

Dlhá cesta k realizácii

„Cesta od nápadu k realizácii nie je jednoduchá. Je tu biznisový zámer, firma chce nájsť spôsob, ako zvýšiť istotu a zlepšiť ekonomiku. My si musíme to biznisové zadanie pretaviť na technický rozsah, definovať kritické zariadenia, zaistiť bezpečnosť pre zamestnancov, životné prostredie a okolité komunity, eliminovať riziká, ako je požiar, únik uhľovodíkov a návratnosť projektu,“ objasňuje K. Fekete.

Napríklad hasiaci systém je situovaný po celej streche a je mobilný rovnako ako strecha. Sú tam senzory a zabezpečenie na bodoch, kde je riziko úniku uhľovodíkov. Strecha je dizajnovaná na niekoľkonásobné preťaženie mokrým snehom. Všetko monitorujú senzory. Ak naprší, vodu možno vyčerpať.

Toto je prechod od biznisového zadania k technickej časti projektu. Niekedy to, čo chce biznis, je jedna strana A4. Našou úlohou je vytvoriť technickú špecifikáciu, možno na niekoľko desiatok strán, ktorá je zadaním pre ďalšie fázy inžinieringu.

Takže približne rok po zadaní je k dispozícii dokumentácia, ktorú treba „prelúskať“. Sú známe konkrétne typy čerpadiel, kompresorov, dĺžky potrubí, ventilov, typy ocele na plášť zariadení, protipožiarne systémy, elektrické pohony a podobne, ktoré umožnia mať takúto nádrž s definovanou kapacitou čerpania a skladovania.

Na to všetko sa musia pozrieť inžinieri. Musí to celé do seba zapadnúť. Stavbár skontroluje návrh základov, oceľové konštrukcie, strojár nádrž, potrubia, čerpadlá.

Potom je tu elektrikár, ktorý musí zaistiť bezpečné napájanie každého zariadenia elektrickou energiou. Projektované protipožiarne zariadenie musí zabezpečiť normované chladenie a hasenie. Ďalej je tam meranie, regulácia. Celý technologický proces je monitorovaný a riadený.

Zatiaľ je všetko len na papieri a v 3D modeli. Keď sa objasní a odsúhlasí technický rozsah, cenový odhad investície a odhad realizačného harmonogramu, dokumentácia ide na schválenie investície.

Tento projekt predstavenstvo schválilo vo februári 2018, do konca roka bola pripravená realizačná projektová dokumentácia, v roku 2019 sa začali práce na stavbe a v apríli 2020 bola nová ropná nádrž v plnej prevádzke. Vyšla na takmer 24 miliónov eur.

Od papierov k betónu

Najprv firma pripravila pozemok. Keďže nádrž má obrovskú hmotnosť, bolo treba urobiť piliere, ako aj masívny základ, ktorý váhu rozložil. Základ má 90 metrov, piliere siahajú do hĺbky desať až dvadsať metrov. Len samotná ropa má pri plnej kapacite 80-tisíc ton. Základ je hydraulicky nepriepustný.

Hlavnú ochranu pred únikmi uhľovodíkov tvorí dvojité dno, v medzipriestore je vákuum. Tento dizajn slúži okrem prevencie úniku aj ako systém včasnej detekcie v prípade netesnosti dna. Plášť je zdvojený.

Po uložení a zameraní základov nasledovali strojné práce, zváranie dna a plášťov nádrže. Plechy je nutné presne ohýbať, aby bola dodržaná správna okrúhlosť nádrže. Potom sa zvára – veľa zvára. „Je tam 34-tisíc metrov zvarov. Tu sme narazili na nedostupnosť kvalitných zváračov, ktorých sme museli zháňať aj mimo EÚ,“ spomína K. Fekete.

Na záver výstavby prebiehajú rôzne merania vyžadované normami a legislatívou, predpísané tlakové a tesnostné skúšky, osádzajú sa meracie komponenty, osvetlenie, získavajú sa revízne správy pre jednotlivé prevádzkové celky.

Súčasťou výstavby nádrže je čerpacia a zmiešavacia stanica, ktorá čerpá presné objemy ropy. Je možné jednotlivé zmesi miešať a merať nastreknuté množstvá ropy do primárnych destilácií. Na základe toho dokáže Slovnaft primiešavať do uralskej ropy istý podiel alternatívnej ropy. V roku 2020 tvorila alternatívna ropa päť percent spracovaného objemu.

Plávajúca strecha

Pri čerpaní ropy do nádrže a jej vyčerpávaní vzniká pretlak a vákuum. Keby konštrukcia nereflektovala tieto fyzikálne javy, vznikol by neregulovateľný stav. To by mohlo vyvolať reakciu, ktorá by poškodila strechu alebo aj steny nádrže. Preto je strecha pohyblivá.

V minulosti boli nádrže jednoplášťové, navyše natreté načierno. V lete, keď sa ropa ohrievala, dochádzalo k tvorbe plynov. Ak bola strecha fixná, plyny sa hromadili a mohlo dôjsť k ich úniku. Prvé riešenia spočívali vo ventiloch, respektíve v membránach, čo nádrži umožnilo, obrazne povedané, dýchať pri načerpávaní alebo vyčerpávaní látok.

„Vzhľadom na dôležitosť tohto elementu sme výpočty strechy niekoľkokrát preverovali nezávislými firmami. Všetko úsilie smerovalo k tomu, aby bola nádrž čo najbezpečnejšia. Ide o jedny z najnáročnejších investícií, v priebehu rokov Slovnaft investoval desiatky miliónov eur do ich modernizácie.

Hlavné technologické zmeny spočívajú v celkovej bezpečnosti a environmentálnej ochrane,“ konštatuje K. Fekete. Nádrž treba kontrolovať a čistiť. Kontrolné činnosti sa konajú priebežne na dennej báze. Samotná nádrž sa čistí približne raz za desať rokov, čo je nad rámec legislatívy. Ide najmä o vyčistenie od usadenín, ktoré sa tam nahromadia.

Zníženie spotreby energie je prioritou

Investície firmy smerujú v zmysle stratégie MOL 2030+ k výrobe petrochemických produktov. To znamená časť produkcie palív pretaviť na produkty z portfólia plastov a časť na chemikálie.

Dnešnú produkciu tvoria zo 75 percent palivá, desať percent polyméry, teda plasty, dve percentá letecký petrolej, ostatok sú chemikálie a vykurovacie oleje. Posledná investícia do zvýšenia kapacity polypropylénovej jednotky PP3, ktorú Slovnaft oznamoval začiatkom júna, súvisí s týmto smerovaním.

Okrem toho Slovnaft kontinuálne pracuje na znížení spotreby energie, zvýšení elektrifikácie a znížení emisií oxidu uhličitého. Zvažuje vybudovanie elektrolyzéra. Časť vodíka bude možné vyrábať pomocou vody a elektriny, čím by vznikol zelený vodík, ktorý firma potrebuje na výrobu produktov z ropy. Dnes ho rafinéria vyrába pomocou zemného plynu.

Aktuálnou úlohou je diverzifikácia zdrojov. Pripravujú sa projekty umožňujúce Slovnaftu fungovať aj budúci rok. Vo februári 2023 vyprší prechodné obdobie embarga na ruskú ropu a Slovnaft bude môcť vyrábať palivá na export len z inej ako ruskej suroviny.

Dnes exportuje dve tretiny produkcie do Česka, Rakúska a Poľska. Do konca roka 2023 môže palivá z ruskej ropy exportovať len do Česka, potom sa výnimky skončia a Slovnaft by teoreticky mohol vyrábať palivá z ruskej ropy len pre domáci trh. Znížiť výkon rafinérie o dve tretiny by bolo náročné a neefektívne z technologického aj finančného hľadiska.

Slovnaft pracuje na tom, aby mohol fungovať ako doteraz aj po ukončení platnosti výnimiek. Musí nájsť riešenie, ako vyrábať palivá z inej ako ruskej ropy. 

Viac informácií o podujatí TREND TOP, na ktorom bude odovzdaná cena Investor roka 2022, sa dozviete na tomto linku.

Ďalšie dôležité správy