Neplatič tu môže byť zasa pánom

Konkurzy si časy svojej najhoršej povesti užili v 90. rokoch, keď cez ne dravé konkurzné mafie vymyslenými pohľadávkami preberali aj inak zdravé firmy. Navyše zhavarované spoločnosti si v konkurzoch kupovali cez nastrčené osoby ich pôvodní vlastníci. Až tvrdšia legislatíva neduhy z konkurzov postupne odbúrala.

Zato reštrukturalizácie, počas ktorých zákon oddlžený podnik necháva v rukách pôvodného majiteľa, sa nachádzali pod paľbou najväčšej kritiky len donedávna. Dôvod bol ten, že v niektorých z nich dostali naspäť hlavne menší veritelia iba pár percent svojich pohľadávok. Už od začiatku tohto roku sú však zásadne sprísnené aj slovenské reštrukturalizácie. Až tak, že sú celosvetovo najprísnejšie.

Európske salto mimo

Tu sa však zmeny okolo priebehu oddlžovania neplatičov v slovenskej ekonomike a biznise skončiť nemusia. Po zásadnom sprísnení totiž môže paradoxne prísť k ich výraznému zmäkčeniu. Z pozície silných veriteľov by sa tak Slovensko dostalo do opačného pólu mimoriadne silných dlžníkov.

Takto je zatiaľ nastavená aktuálna podoba harmonizácie reštrukturalizačného práva pre celú Európsku úniu. Brusel sa pritom túto oblasť práva doteraz harmonizovať nepokúšal. Jeho premiérový pokus však vyvoláva obavy z boomu odpisovania dlhov. Môžu sa totiž oň pokúšať aj tí, ktorých biznisy v skutočnosti vôbec v problémoch nie sú. Na pozore by preto mal byť každý jeden podnikateľ.

Riziká potvrdzuje aj jednoznačne odmietavá reakcia slovenskej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej. „Ak by sme plne preklopili návrh komisie, tak prídeme o všetky ustanovenia, ktoré sme si na Slovensku nastavili práve preto, že reštrukturalizácie tu boli donedávna zneužívané,“ hovorí pre TREND ministerka, podľa ktorej Bruselom nastavená harmonizácia neprejde. „Ja to vidím len na nejakú minimálnu harmonizáciu. Nič veľmi široké,“ pokračuje L. Žitňanská. Ako dodáva, aj väčšina jej kolegov, ministrov spravodlivosti z iných krajín EÚ, argumentuje voči bruselským návrhom tým, že všade v Únii sú iné sociálno-ekonomické podmienky a rozdielna je tiež etika podnikateľského prostredia. Realita je taká, že negociácie o harmonizácii insolvenčnej legislatívy ešte prebiehajú a Brusel má tiež svoje pádne argumenty.

Najprísnejšie Slovensko

Odmietavá reakcia ministerky je prirodzená už len preto, že práve ona v závere vlaňajška cez vládu i parlament presadila zásadné sprísnenie reštrukturalizačnej legislatívy.

V minulosti totiž dosahovali vysoké krytie pohľadávok najmä banky, ktoré mali záložné práva k úverom poskytnutých dlžníkom. Ale menší nezabezpečení veritelia, napríklad dodávatelia surovín či energií, často získali z pohľadávok iba pár percent. Práve menšie firmy dostávalo toto výrazné odpisovanie dlhov do druhotnej platobnej neschopnosti.

Poslednou kvapkou bolo škandalózne oddlžovanie veľkej stavebnej firmy Váhostav v rukách ľudí okolo kontroverzného podnikateľa Juraja Širokého. Jeho firma žije aj naďalej, kým množstvo jeho subdodávateľov to existenčne ohrozilo.

Na Slovensku od začiatku tohto roku platí, že dlžník môže byť oddlžený iba vtedy, ak aj nezabezpečeným veriteľov bez záložných práv vráti najmenej polovicu ich pohľadávok. Touto podmienkou sa krajina stala svetovou jednotkou v prísnosti reštrukturalizácií. Väčšina iných krajín takúto hranicu minimálneho odškodnenia vôbec nemá. Platí v nich, tak ako donedávna na Slovensku, že reštrukturalizácia je legitímna vtedy, ak v nej veritelia majú vrátených aspoň toľko peňazí ako cez predaj dlžníka v konkurze.

EÚ chce zaviesť niečo ako preventívne oddlžovanie. Dlhy budú môcť odpisovať aj nie úplne zlé firmy

Reštrukturalizačný správca z právnej kancelárie Ikrényi & Rehák Ivan Ikrényi hovorí, že vie len o troch krajinách, ktoré majú zavedenú hranicu minimálneho odškodnia. Aj to nižšiu ako Slovensko. Taliansko žiada minimálne 10-percentné preplatenie dlhov. Ale aj to iba vtedy, ak nezostane zachovaná prevádzka podniku. Rakúsko má uzákonené aspoň 30-percentné preplatenie. A istú formu minimálneho odškodnenia vyžaduje aj Grécko.

„Slovenských päťdesiat percent je privysokých. Na Západe to kolegovia z brandže nechápu,“ hovorí I. Ikrényi a dodáva, že Slovensko ešte pritvrdilo aj v tom, že ak si chce dlžník po reštrukturalizácii podniku začať vyplácať z jeho ziskov dividendy, smie tak urobiť až potom, ako doplatí aj všetky ostatné pôvodné pohľadávky. Krajina tak dlhy v podstate vôbec neodpúšťa, iba dáva čas na ich uhradenie.

Roztvorené hrdlo konkurzov

Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorej veľkou témou je už dlhší čas aj etika v biznise, podľa svojho výkonného riaditeľa Petra Kremského rozhodne víta minimálne polovičné preplatenie záväzkov oddlžovaných firiem. „Na celkové hodnotenie nových pravidiel je síce priskoro, ale polovičné uhradenie dlhov je iste prínosom,“ hovorí P. Kremský.

I. Ikrényi zároveň upozorňuje, že extrémne prísne reštrukturalizácie povedú k tomu, že nimi dokáže prejsť málo oslabených firiem. O to viac ich bude končiť v konkurze, kde je už šanca na oživenie oveľa nižšia. Keď už podnik padne do konkurzu, takmer s istotou stráca dôveru dodávateľov a bez nich nevie pokračovať. A tým podľa neho aj veritelia získajú zo svojich pohľadávok menej, ako keby firmy prešli reštrukturalizáciou. Na druhej strane, ak dlžníci prežijú, veritelia s nimi môžu rozbehnúť aj ďalšie nové kontrakty.

„Primerane nastavená insolvenčná legislatíva podporuje zachovanie životaschopných firiem, ako aj vyššie uspokojenie veriteľov. Bohužiaľ, Slovensko dnes takú legislatívu nemá,“ hovorí I. Ikrényi s tým, že na trhu tento rok vníma pokles počtu reštrukturalizácií. „Vlani sme mali na Slovensku 73 reštrukturalizácií. Tento rok ich bude možno desať. Oslabené firmy si k reštrukturalizácii ani nedávajú robiť posudky, ktoré sú nutné na ich povolenie, lebo vopred vedia, že na polovičné preplatenie dlhov nemajú,“ pokračuje I. Ikrényi. Jeho kancelária za tento rok dotiahla do schválenia reštrukturalizačných plánov a splátkových kalendárov len tri oddlžovania. Napríklad humenského výrobcu vlákien Nexis Fibers a obchodné centrum One Fashion Outlet Voderady. Pokles počtu insolvencií je však aj prejavom oživenia domácej ekonomiky.

Tak či tak by sa podľa neho malo Slovensko zamyslieť nad zjemnením insolvenčnej legislatívy v tom smere, aby ubralo zo sily veriteľov v prospech aspoň istého zväčšenia šancí dlžníkov na oddlženie a oživenie.

Zdroj: TREND.sk

Z EÚ až prehnané reverzy

Jeho volanie po zmene môže byť naplnené, a to