Nenabitá veľmoc Slovensko: Slabá podpora štátu nás oberá o miliardové investície top gigantov

Dopyt po lítiovo-iónových batériách pre elektrické vozidlá vo svete rýchlo rastie. Už do roku 2030 má dosiahnuť v objeme kapacít takmer 10-tisíc gigawatthodín (GWh). To je zhruba o 1 600 percent viac, ako to bolo v roku 2020. Inými slovami, kto sa nebude viezť vo vlaku elektromobility a výroby s vyššou pridanou hodnotou, bude ťahať za kratší koniec.

Z tohto dôvodu sa rozvoj domácich dodávateľských reťazcov batérií vrátane ich výroby stáva čoraz dôležitejším a súboj o líderstvo v takzvanej gigabudúcnosti automobilového priemyslu ešte len začne vrcholiť.

Netreba chodiť ďaleko. Dokonalým príkladom je samotná Vyšehradská štvorka, v ktorej sa štyri krajiny predbiehajú v získavaní desiatok miliárd z investícií necelej desiatky globálnych firiem. Slovensku zatiaľ ostáva povestný kratší koniec.

Batériové kapacity sa násobia

Investície do takzvaných gigafabrík a baterkární sú novinkou ostatných dvoch až troch rokov. Hoci sú vnímané skôr ako nutná súčasť hlavnej výroby elektrických áut, je pravda, že majú oveľa väčšiu váhu. Spája sa s nimi väčší objem investícií, početnejšia kvalifikovaná práca a často aj veľmi žiadaný vývoj, čo dokáže „prekričať“ negatívnu záťaž týchto tovární pre životné prostredie či ich energetickú náročnosť.

Ich absencia v krajine, ktorá naďalej vyrába najviac vozidiel na jedného obyvateľa, je preto alarmujúca. Potvrdzuje to všeobecný úzus, že Slovensko v získavaní baterkární a produkcie s vyššou pridanou hodnotou neuspelo.

Na porovnanie, susedné Maďarsko sa začalo priamo či nepriamo fixovať práve na priťahovanie investícií spojených s elektromobilitou. Na jeho trhu sa vytvára „hub elektromobility“, ktorý do krajiny pritiahol dve najväčšie spoločnosti vyrábajúce batérie a viac ako desať miliárd eur v investíciách.

Už dnes je Maďarsko podľa analýzy S&P Global Market Intelligence treťou krajinou na svete v objeme výrobnej kapacity s 28 GWh s vyhliadkou na necelých 50 GWh do roku 2025.

Navyše po zrealizovaní obrovskej investície čínskej spoločnosti CATL (Contemporary Amperex Technology Co.) za 7,5 miliardy eur či najnovšieho plánu baterkárne BMW asi za dve miliardy eur by krajina mohla trvalo súperiť o pozíciu v rámci prvej trojice najväčších svetových producentov s kapacitou do 150 GWh, čím by dokonca dýchala na krk Nemecku a poľahky by predbehla Spojené štáty.

Centrom tohto diania sa stal východomaďarský Debrecín, kde svetový líder CATL avizoval druhú najväčšiu baterkáreň v Európskej únii.

Južný sused berie tromfy

O podobnú investíciu malo zmysel v rámci krajín V4 výraznejšie zabojovať aj na úrovni vlády, keďže fabrika s kapacitou 100 GWh zamestná zhruba deväť- až desaťtisíc ľudí. To je približne toľko pracovníkov, ako má dnes bratislavský Volkswagen či košický U. S. Steel. Navyše pre budúcnosť má podobná investícia zásadný význam.

Z Maďarska fabrika CATL urobí zásadného hráča aj v rámci automobilového priemyslu. Kapacita 10 GWh totiž zodpovedá asi 200-tisíc batériovým packom a Maďari tak s debrecínskym podnikom budú dodávať batérie pre jeden až dva milióny elektromobilov.

Budúce väzby a vzťahy sa pritom dejú už dnes. Automobilka BMW, ktorá je v krajine už prítomná, hrá kľúčovú úlohu v maďarskom automobilovom sektore a svoju novú továreň stavia práve v Debrecíne neďaleko plánovanej gigatovárne CATL.

Platí to aj pre konkurenčný Mercedes-Benz zo skupiny Daimler, ktorý sa medzičasom už rozhodol výrazne rozšíriť svoju existujúcu prevádzku v maďarskom Kecskeméte v strede krajiny s investíciou vo výške jednej miliardy eur. Chce, aby polovica jeho port-fólia bola do roku 2025 elektrická. CATL plánuje dodávať batérie aj iným firmám ako Stellantis a Volkswagen.