Nemecko je v slepej uličke a najväčším problémom je zaseknutá ekonomika

Viac peňazí pre chudobné deti či balík podpory pre priemysel? Len čo sa skončila letná prázdninová pauza, v nemeckom spolkovom kabinete to opäť škrípe. Tamojšia vládna koalícia, ktorú tvorí nesúdržný trojlístok ľavicových Zelených, centristickej sociálnej demokracie kancelára Olafa Scholza a trhových liberálov z FDP, sa dostala do tvrdého súboja.

Zelení blokujú liberálov a liberáli Zelených. Jedni chcú dostať nemecké deti z biedy, v ktorej sa údajne nachádza až pätina z nich, pretože je to investícia do budúcnosti. Z druhej strany znie, že bez rastu nemeckého priemyslu nebude na nič, ani na väčšiu podporu detí v núdzi.

Medzitým preferencie vládnych strán v prieskumoch verejnej mienky klesajú, najviac sociálnym demokratom, ktorí už dávno nie sú lídrom politickej scény. Dokonca sú až tretí nielen za kresťanskými demokratmi, ale aj Alternatívou pre Nemecko (AfD), ktorá sa s rastúcou podporou ešte viac radikalizuje. AfD požaduje nielen zastavenie prijímania utečencov, ale aj vystúpenie Nemecka z Európskej únie, ukončenie podpory Ukrajiny a obnovenie dohôd Nemecka s Ruskom.

S týmto programom má podporu viac ako dvadsiatich percent Nemcov, vo východných spolkových krajinách dokonca vyše tridsať. Lenže najväčším problémom súčasnej vlády je zaseknutá ekonomika. Po hospodársky nie príliš úspešnom zvládnutí pandémie, ktorá Berlín finančne veľmi vyčerpala (v roku 2021 bol deficit 215 miliárd eur), prišla ruská agresia proti Ukrajine a ekonomické spomalenie v Číne. Z motora Európy je tak „chorý muž“. Spravodajský server Politico varuje, že ak sa nemecký motor zastaví, spôsobí to celoeurópske zemetrasenie.

Bez ruského plynu je všetko drahšie

Na prelome tisícročia vtedajší sociálnodemokratický nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorý kedysi okrem iného zasadal v dozornej rade VW, tvrdo siahol Nemcom na sociálne istoty. Zreformoval pracovný trh, donútil Nemcov pracovať za menej a tých, ktorí pracovať nechceli, prinútil k práci škrtmi v sociálnej oblasti.

Nemecký priemysel sa aj vďaka lacným subdodávkam z krajín strednej Európy, vrátane Slovenska, nadýchol a rozbehol k dvadsiatim rokom prosperity. Pomohli k tomu aj lacné suroviny z putinovského Ruska, nad ktorými si Schröder vzal osobný platený dozor.

Aj po odchode z kancelárstva stál pri zrode plynovodov Nord Stream, ktoré mali posunúť Nemecko do úlohy kľúčového európskeho distribútora ruského plynu. Výmenou za to putovali do Ruska dodávky nemeckých priemyselných podnikov.

Biznis Nemecka s Ruskom bežal tak dobre, že ho nedokázala prekaziť ani ruská okupácia a anexia ukrajinského Krymu v roku 2014, ani vtedajšie rozpútanie separatistickej vojny na východe Ukrajiny. Lenže Vladimirovi Putinovi nevyšla stávka na podobne bleskové obsadenie Kyjeva.

Nemecko už na jar 2022 oznámilo zásadný obrat svojej zahraničnej politiky a koniec vzťahov s Ruskom vrátane dodávok plynu a ropy. Nord Stream 1 vyletel po niekoľkých mesiacoch vojny do povetria a Nord Stream 2 nikdy ani nezačal fungovať. Cena za nahradenie extrémne lacného ruského plynu z plynovodov oveľa drahším skvapalneným plynom z tankerov však bola a je veľmi vysoká.

Aj nemecký export do Ruska sa v podstate zastavil. Nemeckému priemyslu však prestala vychádzať ekonomická rovnica, ktorá prinajmenšom na najbližších desať rokov počítala s lacnými ruskými energetickými surovinami. A to vrátane plánovaného prechodu na obnoviteľné zdroje, v ktorom hral ruský plyn úlohu zásadného „prechodového zdroja“. Mal pomôcť nielen stabilite energetiky, ale zaistiť aj dostatok času na vyriešenie rôznych problémov zelených zdrojov a udržanie nízkych cien energie.