Nejde len po dlžníkoch, ale aj po laxných veriteľoch

Jej špecializáciou boli v minulosti okrem iného aj konkurzy a reštrukturalizácie. Hovorí, že zásadné sprísnenie tunajších reštrukturalizácií má naučiť opatrnosti nielen samotných dlžníkov, ale aj ich veriteľov, aby boli voči nim prísnejší. L. Žitňanská hovorí pre TREND aj o tom, prečo pokus EÚ o harmonizovanie celoeurópskej insolvenčnej legislatívy sa napokon skončí neúspešne, ako aj o ďalších opatreniach na podporu etiky v biznise.

Vaše ministerstvo výrazne sprísnilo reštrukturalizácie firiem, keď aj nezabezpečeným veriteľom musia dlžníci vyplatiť aspoň polovicu pohľadávok. No zároveň vás správcovia kritizujú, že v dôsledku tvrdosti tohto opatrenia niekedy krachujú aj tí, ktorí nie sú špekulantmi. Čo si o tom myslíte?

Nami iniciované zmeny platia len desať mesiacov a pre mňa je to príliš krátky čas na to, aby som vedela povedať, či sú, alebo nie sú až príliš tvrdé. V každom prípade, zatiaľ nemám informácie o konkrétnych firmách, ktoré by postihol vami naznačovaný osud. Neviem o žiadnych veľkých zamestnávateľoch dôležitých pre širšie regióny, ktorí by museli ísť do konkurzu práve preto, lebo sú sprísnené podmienky reštrukturalizácie.

Predsa len by ma zaujímalo, ako sa vyvíjajú štatistiky počtu firiem, ktoré skončili v reštrukturalizáciách a konkurzoch. Potvrdzuje sa to, na čo upozorňovali správcovia, že reštrukturalizácie zásadne opadnú a konkurzov bude viac?

Za celý vlaňajší rok bolo na súdy podaných 1 462 návrhov na konkurz. Tento rok ku koncu októbra máme len 587 návrhov. Takže v závere roka sa to môže dostať na niečo viac ako sedemsto. Čiže návrhov na konkurz máme medziročne asi o polovicu menej. Môže to byť spôsobené aj tým, že ekonomike sa darí lepšie. Pokiaľ ide o návrhy na reštrukturalizácie, vlani sme ich mali presne sto. A tento rok ich máme zatiaľ šesťdesiatšesť. Takže žiadna dráma sa nedeje. My sme však k sprísneniu pravidiel pristúpili preto, lebo v nedávnej minulosti sme tu mali aj prípady zneužívania reštrukturalizácií. Novými pravidlami nám ide nielen o zmenu správania dlžníkov, ale aj o celkové zlepšovanie etiky v biznise.

Lucia Žitňanská Zdroj: Martina Brunovská

Prísnejší k biznisu

Môžete byť konkrétnejšia?

Treba si uvedomiť, že banky a iní veľkí investori uhrali v starších reštrukturalizáciách vyššie preplatenie pohľadávok než menší veritelia. A práve preto im stálo za to udržať zadlženú firmu pri živote. Veľkí veritelia prežívali reštrukturalizácie oveľa ľahšie ako malí. My sme chceli presadiť férovejšie reštrukturalizácie aj pre malých veriteľov. Najpodstatnejšie však je, že práve tí veľkí ako jediní vedia, kedy sa nejaká firma dostáva do problémov, a preto ju vedia ako prví aj zastaviť a otočiť lepším smerom. V minulosti túto pozíciu nevyužívali a nevyvíjali na menej opatrné firmy dostatočný tlak, aby so sebou niečo robili. Teraz tu je striktnejšia úprava, a preto i veľkí veritelia budú opatrnejší a nepustia dlžníkov do vysokých dlhov.

Prišlo by k sprísneniu pravidiel reštrukturalizácií, aj keby nenastalo kontroverzné oddlžovanie Váhostavu?

Boli tu aj iné zvláštne reštrukturalizácie. No Váhostav i Doprastav už boli takým vyvrcholením. Ale áno, keby k nim nedošlo, asi nepríde k tlaku na sprísnenie právnej úpravy. Hoci majú tieto prípady v sebe aj veľké politikum, ja sa na to nepozerám cez tento aspekt. Veľkí veritelia a banky tu jednoducho spolu s veľkými dlžníkmi nehrali fér hru. Jej rukojemníkmi sa stávali malí veritelia. Banky tu financovali veľké podniky, o ktorých vedeli, že sa ponárajú do problémov. Púšťali ich do dlhov, hoci vedeli, že v istom momente sa to nebude dať zvládnuť a utrpia tým hlavne malí subdodávatelia. Toto je tiež hlboko neetické a nezdravé. Ak už banky nevyvolávajú dostatočný tlak, musí sa sprísniť legislatíva.

Máte informácie o tom, že banky už sú opatrnejšie? Alebo že aj firmy si platia faktúry svedomitejšie?

Ku mne sa nedostavajú informácie, že sa niečo zlepšuje. Na stôl ministra spravodlivosti sa dostavajú hlavne informácie, že čosi nefunguje. Našťastie teraz nemám ani tie negatívne informácie o tom, že nejaké firmy sú na tom zle, respektíve že niečo v nich nie je v poriadku.

Lucia Žitňanská Zdroj: Martina Brunovská

Ako ste prišli na hranicu minimálne polovičného uhrádzania dlhov, keď najbližšie je k tomu Rakúsko, no aj to garantuje veriteľom len 30 % vrátenie pohľadávok?

Tých 30 percent má zavedených viacero krajín, hoci v nich to platí len pre oddlžovanie fyzických osôb. My sme si povedali, že keď viacerí nastavujú pre fyzické osoby tridsať, tak my na právnické osoby môžeme byť ešte o niečo náročnejší. Tak sme dospeli k päťdesiatim percentám. Asi to je dosť, ale táto hranica má naozaj pôsobiť preventívne. Nech si dlžníci i veritelia dávajú pozor, aby k odpisovaniu dlhov vôbec prichádzať nemuselo. Dali sme biznisu jasný odkaz, nech riešia podniky svoje problémy skôr, aby bola právna reštrukturalizácia až tou poslednou možnosťou.

Nová revolúcia v nedohľadne

Ktoré ďalšie zásadné zmeny legislatívy o reštrukturalizáciách či konkurzoch ešte vaše ministerstvo chystá?

Uvidíme, ako sa uplatnia v praxi posledné zmeny. Ako som už hovorila, desať mesiacov je na hodnotenie málo. Ak to však upokojí domáce podnikateľské prostredie, tak môžem povedať, že teraz nemáme žiadne nové plány na zmeny zákona o konkurzoch a reštrukturalizáciách.

Naša insolvenčná legislatíva umožňuje aj opakovanú reštrukturalizáciu. Môže o ňu požiadať aj podnik, ktorý ešte nesplnil ani svoj prvotný reštrukturalizačný plán. Stačí mu, aby ubehli dva roky od jeho schválenia. Nechcete tento paradox z legislatívy odstrániť?

Teraz ste ma zaskočili, nemám štatistiku, ako často táto možnosť prešla súdmi.

Lucia Žitňanská Zdroj: Martina Brunovská

V každom prípade, návrh istej levickej firmy, vďaka ktorému si tento paradox všimol aj TREND, súdom neprešiel. Odmietol ho a firma skončila v konkurze.

Asi aj toto ukazuje, že to nie je úprava, ktorá krajine robí problémy.

Minimálna harmonizácia v rámci Únie slovenské reštrukturalizácie neohrozí

Niektorí podnikatelia hovoria, že by sa v reštrukturalizácii nemali odpisovať žiadne dlhy, ale majiteľ zadlženej firmy by mal za ne dať svojim veriteľom jej akcie. Viete si takú zmenu predstaviť?

Náš zákon s takou možnosťou počíta. Aj keď nie úplne na tvrdo. V legislatíve je to v zásade uvedené ako možnosť, a nie ako povinnosť. Mne táto flexibilita neprekáža, lebo v istom prípade akcie dlžníka môžu byť pre veriteľov zaujímavé a v inom zasa nie. Slovensko je v tomto smere špecifické. Kapitálový trh tu nie je vyvinutý a financovanie podnikov beží v rozhodujúcej miere cez banky. Výmena pohľadávok za akcie u nás nie je z tohto pohľadu až taká atraktívna.

V Amerike sudcovia majú na zreteli aj ekonomické pozdvihnutie reštrukturalizovaných firiem. Spolupracujú napríklad aj na tom, aby sa ľahšie dostali k novým finančným zdrojom. Bolo by niečo také možné dostať aj do nášho insolvenčného práva?

V Amerike je aktivita sudcov odlišná. Ale v Európe sú tradície súdnictva úplne iné. Nielenže ja si to neviem v našich reáliách predstaviť, ale aj od kolegov, ministrov spravodlivosti iných členských krajín EÚ, vnímam podobné pohľady.

Viera v omylnosť Bruselu

V akej fáze sa nachádza snaha EÚ o celoeurópsku harmonizáciu legislatívy pre reštrukturalizácie? Ako vníma tieto snahy Slovensko, keďže u nás by potom prišlo k zásadnému zmäkčeniu pravidiel?

Sme voči tomu opatrní. Diskusie sa o tom vedú na pracovných skupinách i na radách ministrov spravodlivosti. Na smernici sa po jej úvodnom predstavení intenzívne pracuje. Ide o ambiciózny návrh, ale ja aj keď pozorujem mojich kolegov na rade ministrov, všetci sme k nemu veľmi opatrní. Väčšina z nich argumentuje tým, že právne úpravy v jednotlivých členských štátoch sú rozdielne aj kvôli tomu, že všade sú iné sociálno-ekonomické podmienky či etika podnikania. Nejaké maximalistické predstavy komisie pri harmonizácii insolvenčnej legislatívy sú pre nás veľmi citlivé. Ak by sme na Slovensku plne preklopili návrh komisie, prídeme o všetky ustanovenia, ktoré sme si nastavili preto, že reštrukturalizácie tu boli zneužívané.

Lucia Žitňanská Zdroj: Martina Brunovská

Predsa len, môže bruselský návrh prejsť?

Iba zopakujem, že veľmi citlivo to vnímajú aj mnohí iní kolegovia. Zatiaľ sa ide len krôčik po krôčiku. Za sebou máme iba tie body harmonizácie, ktoré sú nekonfliktné. Ja to vidím skôr len na minimálnu harmonizáciu. Nič veľmi široké. V podobe, ako bola pôvodne predstavená, určite neprejde. Napríklad návrhy, ktoré smerujú k minimalizácii rozhodovania súdov, ako aj dozoru správcov a ponechaní kompetencií na veriteľoch, tie si predstavujem len veľmi ťažko. Ak prejde len minimálna harmonizácia, nevidím pre Slovensko žiadne ohrozenie, a to ani pre naše polovičné vyplatenie dlhov.

EÚ uvažuje aj o úrade spoločného prokurátora pre zložitejšie ekonomické podvody. V akom stave to dnes je?

Tento už bol na poslednej rade ministrov definitívne schválený. V tejto oblasti teda bude posilnená spolupráca členských krajín. Reálne to začne fungovať v plnom rozsahu o tri či štyri roky. Vybudovanie týchto štruktúr však potrebuje čas.

Večný boj s podvodmi

Nedávno ste eliminovali aj fingované úpadky tým, že sfúzované zadlžené firmy sa už nemôžu likvidovať a konatelia i spoluvlastníci sa osobne zodpovedajú za podvody, ktoré v nich spôsobia. Podľa podnikateľských združení sa tak skomplikuje mnoho vecí najmä pre seriózne podniky, avšak skutoční podvodníci budú pri laxnej polícii a súdoch ďalej unikať spravodlivosti.

To sú trošku všeobecné hodnotenia. Dôležité je, že my sme viackrát o zmenách v Obchodnom zákonníku diskutovali aj so zamestnávateľskými združeniami a od prvotného návrhu, voči ktorému mali oni veľké výhrady, sme sa dostali k novele, ktorá prešla vo vláde bez rozporov. Už ani v parlamente podnikatelia nepresviedčali poslancov, že v nej treba niečo zmeniť. Dali sme si záležať na tom, aby sme nešli do otvoreného konfliktu s reprezentantmi podnikateľov. Zamestnávatelia asi nie sú zmenami úplne nadšení, ale myslím si, že ich vedia akceptovať. Špeciálne pokiaľ ide o biznis s fúziami bolo nutné stopnúť zlučovanie zadlžených firiem do schránok, ktoré potom miznú bez vyrovnania záväzkov. Seriózne firmy, ktoré nerobia fúzie s podvodným úmyslom, bude nová administrácia síce stáť niečo navyše, ale som presvedčená, že to bude únosné. To, čo nebolo v minulosti únosné, bola likvidácia firiem cez fúzie, ktorú ponúkali zoskupenia špecializujúce sa na takéto praktiky. Pred nadobnutím účinnosti zmien tieto spoločnosti chrlili e-maily s ponukami na utopenie dlhov, pomaly už aj za tisícku eur, len aby ešte stihli niečo zarobiť. Mne tu chodili e-maily od rôznych ľudí, či to ešte stihnú s tou fúziou. Proste úplne nezdravé. Som presvedčená, že seriózne firmy oceňujú toto ďalšie očistenie biznis prostredia, lebo teraz ich už podvodníci nebudú môcť podviesť.

Je na využívanie prísnejšieho Obchodného zákonníka pripravená aj naša polícia a súdy?

Nekalá likvidácia je novým trestným činom. Tiež sme vyjasnili skutkovú podstatu trestného činu marenia konkurzu, keď už aj samotné včasné nepodanie návrhu naň, v prípade ak je konkurz naozaj nutný, je trestným činom. Toto všetko by naša polícia určite zvládnuť mala. Veď vyšetrovateľom týmto dávame veľmi dobré nástroje, aby neželané praktiky v biznise naozaj vedeli posudzovať. Iba pri doterajších všeobecnejších skutkových podstatách ťahali skrátka, pretože nevedeli, kam by čo mohli zaradiť. Navyše keď to máme teraz jasnejšie definované, už aj konatelia firiem sa budú viac straniť určitého nekalého konania. Vidím teda v tých našich zmenách aj určitý preventívny účinok.

Čo iné ešte chystáte na zvýšenie etiky v biznise? Alebo máte už všetko, čo ste chceli presadiť v tejto vláde, za sebou?

Zásadné zmeny zákonov, ktoré sa týkajú priamo podnikateľskej sféry, už nechystáme. Kľúčové veci v tejto oblasti sme už doriešili. Asi sa však ešte povenujeme exekúciám. No určite sa však chceme zamerať na zrýchlenie súdnych konaní, čo pomôže podnikateľom. Celkovo nerobíme voči biznisu len reštrikcie. Napríklad na banskobystrickom súde sa už platobné rozkazy realizujú za polovičné poplatky. Ide síce o rozkazy v elektronickej podobe, s ktorou teraz štát bojuje, ale to sa dorieši a lacnejšie platobné rozkazy sú realitou.

Neuvažujete o centrálnom špecializovanom súde iba na náročné ekonomické spory?

Vo vzdialenej, ale naozaj vzdialenej budúcnosti sa tým budeme zaoberať. Špecializácia súdov je pre nás témou. Otázkou je, či potrebujeme osem konkurzných súdov, alebo stačia štyri.

Fungujú na Slovensku ešte vo väčšom rozsahu konkurzné mafie, ktoré preberajú zdravé firmy cez zinscenované konkurzy?

Podvody sa nedajú nikdy eliminovať úplne. No z tohto už dnes až taký všeobecný biznis nie je. Potlačila to veľmi striktná legislatíva prijatá pred zhruba desiatimi rokmi. Konkurz sa už odvtedy dá iniciovať iba pohľadávkou, ktorú uzná aj sám dlžník. Aj vtedy bola táto legislatíva kritizovaná podnikateľskými združeniami, že to znevýhodní veriteľov. Ale tak ako dnes, ani vtedy iná cesta nebola.

Ako sa podľa vás vyvíja etika v našom biznise? Ide dobrým smerom?

Neviem, či ja som na to ten správny arbiter. Keby sa však etika výrazne posúvala dopredu, asi by sme tu len nedávno nemuseli podvodné fúzie riešiť prísnejšou legislatívou. Vnímam aj aktivity niektorých veľkých firiem či podnikateľských združení, ktoré sa etikou podnikania veľmi vážne zaoberajú a hlásia sa aj k svojej spoločenskej zodpovednosti. Takýchto firiem je určite stále viac. Na druhej strane, stále tu máme a aj budeme mať takých, čo sa priestor snažia zneužiť. A to je už práca pre nás, aby sme to riešili novou lepšou legislatívou. 

Odborná spolupráca na seriáli Ako sa zachraňujú firmy: