Nejde o desatiny percenta. Vláda rezignovala na konsolidáciu verejných financií

V polovici januára sa rozhorel spor medzi Európskou komisiou a vládou Roberta Fica o tom, či Slovensko v schválenom štátnom rozpočte na rok 2024 znižuje alebo, naopak, zvyšuje schodok. Podľa Komisie deficit medziročne vzrastie zo 6,1 na 6,3 percenta HDP, podľa ministerstva financií, naopak, klesne zo 6,5 na rovných šesť percent HDP. Jazýčkom na váhach je to, či sa majú prostriedky určené na pomoc s vysokými cenami energií počítať do roku 2023 alebo aj do roku 2024.

Celý konflikt však zatieňuje pravú podstatu problému. Nejde totiž len o desatiny HDP, ide o celé tri percentné body, o ktoré SR prekračuje maximálnu trojpercentnú hranicu deficitu štátneho rozpočtu stanovenú maastrichtskými kritériami. Lepšie to nebude ani v ďalších rokoch, na ktoré kabinet naplánoval ešte vyššie schodky ako tento rok, konkrétne 7,16 a 7,31 miliardy eur. Minuloročný rozpočet pritom na roky 2024 a 2025 počítal so schodkami „len“ okolo piatich miliárd a v roku 2019 zvládol štát hospodáriť s dvojmiliardovým záporným saldom.

Premárnená príležitosť

Podľa oslovených ekonómov tak vláda hneď na úvod fakticky rezignovala na konsolidáciu verejných financií. „Už v tomto roku Slovensko najskôr zaznamená najvyšší deficit spomedzi všetkých krajín regiónu strednej a východnej Európy,“ upozorňuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Kabinet podľa neho zmenil prístup k verejným financiám, zvýšil mieru redistribúcie a uvalil väčšiu daňovú záťaž na súkromný sektor, pričom nezdravé verejné financie ohrozujú pozíciu Slovenska v ére starnutia populácie a zvyšujú pravdepodobnosť bankrotu krajiny v prípade náhleho prepadu ekonomiky.

Práve na prístupe k penziám sa najviac prejavuje krátkozrakosť aktuálnej finančnej politiky. „Opatrenia v rámci lex konsolidácia výrazne zvýšili mieru neistoty v budúcnosti za cenu 1,5-miliardovej úspory výdavkov. Zníženie odvodov v druhom dôchodkovom pilieri sa podpíše pod nižší dôchodok ľudí, ktorí sú dnes vo veku 45 rokov a menej, bankový odvod sa môže negatívne prejaviť na ochote bánk úverovať ekonomiku,“ vymenúva hlavné negatíva rozpočtu analytik 365.bank Tomáš Boháček. Na strane výdavkov sú podľa neho problematické trináste dôchodky a ich valorizácia aj plošné kompenzácie úrokov z hypoték.