Nebezpečné zdanenie dôchodkov je realitou. Parlament spravil krok k znárodneniu II. piliera

Davy nespokojných ľudí v uliciach takmer každého väčšieho mesta. Nad hlavami protestujúcich vejú transparenty žiadajúce znárodnie súkromných dôchodkov. Nespokojní občania hromžia na výplatu nízkych penzií. Pobúrenie vyvolávajú aj zisky správcovských spoločnosti v časoch klesajúcej hodnoty majetku väčšiny dôchodkových fondov. Málokto počúva argumenty, že pád akcií je celosvetový a len dočasný problém. Ľuďom sa proste nepáči, že správcovia majetku majú vďaka poplatkom aj v ťažkých časoch slušné zisky. Taký bol nečakaný a smutný výsledok dôchodkovej reformy v Čile.

„Takmer tri štvrtiny vyplácaných dôchodkov sú pod hranicou minimálnej mzdy. Každý štvrtý dôchodca dostáva penziu, ktorá je pod hranicou chudoby,“ zviezol sa na vlne nespokojnosti čilský prezident Gabriel Boric. Podľa rečí tohto ľavicového politika je možné získať mylný dojem, že ide o rozvojovú krajinu a životná úroveň jej obyvateľov je veľmi nízka. Nie je to pravda. V globálnom porovnaní je Čile relatívne prosperujúci štát. Po prepočítaní hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa je tamojšia životná úroveň len o niečo nižšia ako slovenská.

Snahy o znárodnenie

Veľmi podobné je správanie politikov. V oboch krajinách najskôr nahnali takmer všetkých občanov do súkromných správcovských spoločností. Pritom dlhodobé investovanie na finančných trhoch je výhodné najmä pre nadpriemerne zarábajúcich ľudí. Zamestnanci pracujúci za minimálnu mzdu nemajú v tomto systéme čo robiť. Podobne ako živnostníci platiaci minimálne odvody. Dôvod? Nepravidelným investovaním malých súm nie je možné zarobiť veľa peňazí.

Politici v oboch krajinách sa nízke penzie snažia zneužiť na ovládnutie systému. Čile plánuje súkromné správcovské spoločnosti nahradiť štátnou firmou. To by umožnilo politikom čoraz viac rozhodovať o investovaní miliárd a výsledkom takmer určite nebude lepšie zhodnotenie peňazí.

Aj v domácej ekonomike ešte minulý rok zneli hlasy o vytvorení štátneho správcu. Prezentoval sa nimi minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Našťastie neuspel, a tak začal otvorene hovoriť o možnosti zrušenia druhého piliera. Ako odmenu sľuboval okamžité zvýšenie súčasných dôchodkov o desiatky eur za mesiac. Ani tento nápad sa nestretol s pozitívnym ohlasom verejnosti.

Čoraz viac ľudí si však začína uvedomovať, že relatívna štedrosť štátnych dôchodkov je dlhodobo neudržateľná. Slovákovi pracujúcemu celý život za priemernú mzdu klesne v starobe čistý mesačný príjem približne o tretinu. V budúcnosti to bude oveľa viac a jediná šanca udržať si slušnú životnú úroveň v starobe sú vlastné úspory. Dôvodom neľahkej budúcnosti je známy demografický problém. Ten spočíva v klesajúcom počte pracujúcich ľudí a stúpajúcom počte dôchodcov.