NDS vyrába katastrofu. Na diaľnici pri Žiline tiká časovaná bomba

Ubehli už takmer tri roky od podpisu zmluvy so stavebným konzorciom Dúha-Salini Impregilo. Viaceré ťažké stavby stále nemajú platné stavebné povolenia a tunel Višňové razia pomalšie, ako by mali. Na úseku Lietavská Lúčka – Dubná Skala nie je len jedna, ale veľké množstvo nášľapných mín. NDS ich nie je schopná včas likvidovať, lebo je stále ochromená povolebnou fluktuáciou. Úsek patrí s cenou 492 miliónov eur s DPH medzi najdrahšie diaľnice v histórii. Aj medzi najdôležitejšie, keďže má odbremeniť Žilinu aj preťaženú cestu okolo Strečna.

Vypadáva viac skaly

Stavba sa môže omeškať o dva roky, potvrdil TRENDU na osobnom stretnutí majiteľ spoločnosti Dúha Miroslav Remeta. Znamenalo by to, že vodiči by sa trápili na upchatej kľukatej ceste okolo Strečna do roku 2021. Zmluvný termín odovzdania diaľnice je rok 2019.

M. Remeta len sčasti potvrdil informácie, ktoré nedávno publikoval denník Hospodárske noviny. Podľa majiteľa Dúhy sa denník v mnohom mýli. Napríklad v tom, že riziko omeškania súvisí s tunelom. M. Remeta tvrdí, že väčšie problémy sú na nadväzujúcej povrchovej ceste, ktorá stále nemá stavebné povolenia.

Tunel podľa neho vedia postaviť v termíne, aj keď tam sa trápia tiež. Razia ho pomalšie, ako by v tejto časti horského masívu mali. M. Remeta to zdôvodňuje horšími geologickými podmienkami. Skala je podľa neho menej stabilná, ako predpokladali. Pri explóziách sa príliš triešti a z klenby vypadáva viac kameňa. Ten treba odviezť a vzniknutú dieru vybetónovať, čo sú pre stavbárov náklady navyše, tvrdí M. Remeta. Takýchto úsekov so zlou geológiou je podľa neho viac, ako avizoval geologický prieskum.

Môže to byť inak

Geológia je pri výstavbe tunelov štandardným rizikom. Zároveň však môže slúžiť stavbárom aj ako nemiestna výhovorka na nafúknutie zmluvnej ceny. Investor preto musí byť opatrný. Viacerí odborníci Remetov argument týkajúci sa geológie neuznávajú. Podľa bývalého investičného riaditeľa NDS Juraja Čermáka mali k dispozícii podrobné informácie z prieskumnej štôlne. Tá vedie v tesnej blízkosti oboch tunelových rúr.

Rozdiely v geologických pomeroch by teda nemali byť podľa J. Čermáka veľmi odlišné. To isté si myslia dvaja ďalší odborníci, ktorí tunel Višňové dôverne poznajú, no keďže ide o citlivú tému, nechceli byť menovaní. Jeden z nich pripomenul, že Višňové bol najlepšie pripraveným tunelovým úsekom na Slovensku. Myslí si, že stavbári zvolili nesprávny spôsob razenia – taliansku metódu adecco. Pri nej sa razí celý tunel naraz, na rozdiel od rakúskej metódy, ktorá v prvej fáze razí takzvanú kalotu, čiže hornú časť tunela. Práve to má spôsobovať, že pri explóziách vyletúva viac kameňa.

Súťažné podklady počítali s tým, že sa má použiť metóda NRTM. Dodávateľ sa ale mohol rozhodnúť aj pre inú metódu. V takom prípade mu môžu prišiť zodpovednosť za predraženie. V zmluve sa píše, že ak sa technické riešenie dodávateľa odchýli od pôvodného riešenia NDS, stavebná firma znáša geologické a ďalšie riziká. Či sa to bude vzťahovať aj na tento prípad, zatiaľ nie je jasné.

Aby stavbári čelili podobným pochybnostiam, dali si vypracovať posudok od Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach. Ten by mal ich tvrdenia preukázať, výsledky by mali byť známe v priebehu júna. Následne ich bude posudzovať NDS a nezávislý dozor.

Prodekan fakulty Juraj Janočko predbežne dal M. Remetovi za pravdu. Hornina v tunelových rúrach je podľa neho naozaj iná ako v prieskumnej štôlni. Tá bola menšia, preto vraj neodhalila „geologické fenomény“, ktoré vidno vo väčších tunelových rúrach.

Už vraj bude lepšie

Stavebné združenie tvrdí, že teraz by už mali postupovať rýchlejšie, lebo sa dostávajú do stredu horského masívu, kde by mali byť podmienky lepšie. To isté však chybne prognózoval niekdajší minister dopravy Ján Počiatek (Smer-SD) už minulý rok vo februári. „Vyzerá to tak, že úvod bol najťažší. Teraz idú do tých tvrdších hornín, ktoré sú pre razbu oveľa výhodnejšie,“ povedal vtedy J. Počiatek.

Tunel majú dokončiť do