Bezprecedentný nárast cien energií, ktorý nasledoval po ruskej invázii na Ukrajinu, podnietil Európu k výskumu účinnosti tradičných politík hospodárskej stabilizácie. V reakcii na tento energetický šok Európska únia zaviedla všeobecný cenový strop pre zemný plyn a viaceré členské štáty okrem opätovného zavedenia daní z nadmerných ziskov obmedzili aj ziskové marže na základné potraviny a nájmy. Napriek rozsiahlemu prijatiu cenových kontrol však ekonómovia zostávajú voči nim opatrní z obáv o narušenie cenových signálov. Nikde nebola táto zdržanlivosť výraznejšia ako v Nemecku.

V nedávnom pracovnom dokumente tvrdíme, že strach ekonómov z regulácie cien je neopodstatnený a môže mať katastrofálne následky. Nemecko slúži ako užitočná prípadová štúdia vzhľadom na jeho veľkú závislosť od ruského zemného plynu a priamy vplyv energetického šoku z roku 2022 na jeho ekonomiku. Zatiaľ čo mainstreamoví nemeckí ekonómovia bagatelizovali účinky šoku a postavili sa proti akejkoľvek politike zameranej na kontrolu inflácie cien energií, kríza v roku 2022 si v nemeckej ekonomike a spoločnosti vybrala svoju daň. Viedlo to ku krátkodobej strate produkcie o štyri percentá, čo bránilo zotaveniu krajiny po pandémii a vyvolalo hospodársky prepad podobný pandémii a finančnej kríze v roku 2008. Pre zamestnancov bol energetický šok v roku 2022 najťažšou nemeckou hospodárskou krízou od konca druhej svetovej vojny.

V tom roku miera inflácie v Nemecku vyletela na úroveň, ktorá nebola zaznamenaná od 70. rokov, čím výrazne prekonala rast nominálnych miezd. To viedlo k štvorpercentnému ročnému poklesu reálnych miezd – najväčšiemu v povojnovej histórii krajiny. Okrem týchto krátkodobých strát pribúdajú dôkazy o tom, že energetická kríza dlhodobo poškodila nemeckú ekonomiku. Oživenie zostáva pomalé, pričom produkcia a reálne mzdy sú v súčasnosti o sedem, respektíve desať percent nižšie ako pred pandémiou. Podľa Medzinárodného menového fondu bolo Nemecko jedinou rozvinutou ekonomikou, ktorá vlani zaznamenala negatívny rast HDP, a projekcie rastu na roky 2024 a 2025 sú nižšie ako pri väčšine ostatných porovnateľných ekonomík. Bezprecedentná strata príjmov v kombinácii so zvýšenou neistotou pomáhajú vysvetliť ekonomickú úzkosť nemeckých zamestnancov.

Tieto trendy popierajú tvrdenia ekonómov, že Nemecko prekonalo energetický šok, ako aj tvrdenie ministra financií Christiana Lindnera, že nastal čas na „normalizáciu“ fiškálnej politiky. Zdá sa, že establišment cieli k tomu, aby vyhlásil krízu za ukončenú a zaviedol potenciálne katastrofálne úsporné opatrenia. Leto 2022 je toho príkladom. Nemecko spočiatku na energetický šok účinne reagovalo spustením ambiciózneho programu verejného obstarávania. Politici však čakali príliš dlho na zavedenie regulácie cien energií. Napriek nespokojnosti s klesajúcou životnou úrovňou a ohromnej popularite cenových stropov energií, nemecká vláda navrhla zavedenie dane na plyn. Teda opatrenie, ktoré uprednostňujú ekonómovia, ktorí boli proti cenovým stropom.

Prístup nemeckej vlády „počkajme a uvidíme“ k energetickému šoku zbytočne predĺžil obdobie zvýšenej ekonomickej neistoty a prispel k prudkému nárastu podpory krajne pravicovej strany Alternative für Deutschland (AfD). Rastúca dynamika AfD začala ochabovať až po tom, čo vláda zmenila kurz a v septembri 2022 zaviedla energeticko-cenovú brzdu ako súčasť veľkého stabilizačného balíka, známeho ako Doppel-Wumms. Po zavedení sa cenovým stropom podarilo ochrániť domácnosti pred šokom z Ukrajiny, ale vláda nikdy nestanovila účinný cenový strop pre priemyselnú základňu krajiny. Vláda delegovala zodpovednosť za návrh energetickej cenovej brzdy na panel ekonómov, z ktorých väčšina bola ostro proti akémukoľvek opatreniu nad rámec jednoduchých paušálnych platieb priemyselnému sektora. Tým mali výrobné spoločnosti iba malú motiváciu udržiavať výrobu vzhľadom na prudko rastúce náklady na energiu.

Je ťažké preceňovať katastrofálne dôsledky tejto politiky. Chýbajúca koherentná priemyselná stratégia spojená s rozhodnutím sprísniť fiškálnu politiku uprostred krízy by mohla byť predzvesťou konca nemeckej výrobnej sily, ako ju poznáme. Otázkou však zostáva, či dokážeme odraziť nárast populizmu. Potenciálne ekonomické výhody regulácie cien energií naznačujú, že odpoveď je áno. Zatiaľ čo mainstreamoví ekonómovia často priamo odmietajú cenové kontroly a tvrdia, že sú vždy neoptimálne, cenová neistota spojená s geopolitickými megašokmi, ako je vojna na Ukrajine, zdôrazňuje potrebu vlád prehodnotiť svoje predpoklady. Samozrejme, cenové stropy by sa mali používať len ako posledná možnosť. Hoci poskytujú dočasnú úľavu, ich účinnosť závisí od toho, ako ich tvorcovia politík využívajú na riešenie výpadkov dodávok. Vytváranie rezerv základných komodít je vhodnejšie ako spoliehanie sa výlučne na dočasné opatrenia. Kúpiť si čas je však lepšie ako dovoliť, aby ponukové šoky spôsobili zmätok v našich ekonomikách a spoločnosti.

Copyright: Project Syndicate, 2024. www.project-syndicate.org

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora