Namiesto plošného zvyšovania platov učitelia dostanú príplatky

Branislav Gröhling sa rozhodol, že nebude ministrom s víziou, ale ministrom činov. Neverí na veľké reformy, skôr verí tomu, že k veľkým zmenám sa dá dostať malými krokmi. V najbližších týždňoch plánuje predstaviť niekoľko z nich. V rozhovore pre TREND hovorí o svojich plánoch, konfliktoch jeho strany SaS s premiérom, ale aj o tom, prečo sa nechce vzdať svojho titulu.

Keď ste na jeseň ohlasovali plány pre školstvo, hovorili ste, že nebudete písať strategické dokumenty, ale začnete pracovať. Na druhej strane, zo strategických dokumentov by sme aspoň zistili, kam by malo školstvo smerovať. Čo je vaša hlavná vízia?

Ja neviem, či je toto slovenský folklór, že robíme mnohostranové dokumenty a potom ich nestihneme zrealizovať. Už bol vytvorený program SaS, tvorilo sa programové vyhlásenie vlády. Nechceli sme tu vytvárať žiadne pracovné skupiny alebo sa dohodovať na tom, kam smerovať, lebo toto už máme „predžuté“. Rozhodli sme sa, že zoberieme všetky existujúce dokumenty a začneme reálne robiť. V týchto týždňoch budeme do medzirezortných pripomienkových konaní dávať sedem zákonov.

A tá vízia?

Moderné, zodpovednejšie a slobodnejšie školstvo. Predstavili sme niekoľko kľúčových oblastí, na ktoré sa zameriame. Niektoré sa budú realizovať zákonnou formou, iné prostredníctvom projektov či rôznych iniciatív, ako napríklad digitalizácia či vzdelávanie učiteľov. Veľmi veľa energie a financií budeme smerovať do vzdelávania učiteľov. To však nedokážeme úplne uchopiť v zákone.

Môžete byť konkrétnejší?

Chceme otvoriť vzdelávanie učiteľov pre všetky právnické subjekty. Toto sú malé kroky, ktoré vytvoria veľký celok. Stretávam sa aj s kolegami a novinármi, ktorí mi povedia – urobte niečo veľké a systémové. Ale čo je veľké a systémové? Že zrušíme deviaty ročník a potom všetci budú spokojní, lebo to zmení celý systém. Nezmení. Preto sa skôr zameriame na množstvo malých krokov a na riešenie problémov školstva, ktoré tu dlhodobo všetci prehliadali.

Rozumiem. Na druhej strane, čo ak len rozrobíte veľa vecí, ale na konci nebudeme vedieť zhodnotiť, či ste boli úspešní alebo nie. Zadefinovali ste si aj nejaké merateľné ciele?

Mám rád merateľnosť, ale otvorene poviem, že my to teraz nevieme takto plánovať. To sa nedá. Dám vám príklad v rámci digitalizácie. Máme ušetrené zdroje 20 miliónov eur z eurofondov, ktoré chceme dať na digitalizáciu. Chceli sme ich rýchlo schváliť a pustiť do škôl. Celý proces zabrzdil covid, celé schvaľovanie od monitorovacích výborov až po obstarávanie. V lete sme si povedali, že to stihneme za štyri mesiace, ale nestihli sme to. Nie preto, že by sa nerobilo, ale všetky faktory, ktoré na to vplývajú, sa nedajú odhadnúť. Chápem, čo odo mňa chcete. Mali by sme povedať, že o tri roky bude digitalizovaných 50 percent škôl a bude zmenený obsah vzdelávania... Nevidíme do budúcnosti a je ťažké povedať, že za desať mesiacov dobehneme to, čo sa desať rokov nerobilo.

Ale aj digitalizácia by mala smerovať k vyššiemu cieľu. Digitalizácia je skôr nástroj než cieľ. A mňa zaujíma, ako bude vyzerať školstvo o tri roky, keď skončíte. Máte takúto predstavu?

Malo by byť otvorenejšie a slobodnejšie a ja poviem, že aj liberálne. Žiaci sú rôznorodí aj školy sú rôznorodé a chceme podporovať to, aby každá škola mohla byť iná, mohla sa prispôsobiť potrebám žiakov, no aby zároveň každá splnila hlavný cieľ vzdelávania a pripravila žiaka na život.

Inštitút vzdelávacej politiky zistil, že počas prvej vlny sa 52-tisíc detí nevzdelávalo a ďalších 128-tisíc nevyužívalo internet. Urobili ste dosť, aby to bolo v druhej vlne lepšie?