Spoločnosť Slovenská plavba a prístavy (SPaP), najväčší domáci riečny dopravca a zároveň prevádzkovateľ dunajských prístavov, datuje svoju históriu od založenia prvých plavebných akciových spoločností po rozpade Rakúsko-Uhorska. Tento rok oslávi sto rokov na trhu a neplánuje sa z neho stiahnuť. Práve naopak, hľadá spôsob, ako podľa vzoru západných metropol zosúladiť rytmus diania nákladného prístavu s pulzujúcim tepom veľkomesta, ktoré bratislavský prístav čoraz tesnejšie obklopuje. 

Význam prepravy nákladu po riekach podčiarklo aj dianie na Ukrajine, loď navyše ekologickejšie nahradí stovky kamiónov, vraví v rozhovore pre TREND Jaroslav Michalco, generálny riaditeľ spoločnosti SPaP.

Ktoré obdobie možno na Slovensku z pohľadu riečnej plavby považovať za zlatú éru? 

Spoločnosť bola založená v roku 1922 ešte ako Československá dunajská paroplavebná akciová spoločnosť. Odvtedy prešla štyrmi či piatimi zmenami názvu, no zrejme najviac ľudí ju dodnes pozná pod názvom Dunajplavba. Spoločnosť bola vždy spätá s bratislavským prístavom, ktorého zlatá éra rozvoja bola v 30. rokoch, keď sa dokonca radila k najmodernejším riečnym prístavom v Európe. Z pohľadu plavby nastal najväčší rozmach v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Ceny dopravy však boli značne deformované, v dôsledku čoho sa prepravovali veľké objemy tovarov. Keď sa na začiatku 90. rokov ceny zreálnili, tovarové toky sa presmerovali.

Ako sa táto skutočnosť prejavila na fungovaní spoločnosti?

Porevolučným presmerovaním tovarových tokov spoločnosť trpela. Po vstupe súkromného akcionára sa dotiahli a stabilizovali nové tovarové toky, reorganizovala sa štruktúra a začalo sa investovať do plavidiel a infraštruktúry prístavu. Ročne investujeme zhruba 2,5 mil. eur do opráv, najmä do výmeny lodných motorov za nízkoemisné. Jeden remorkér odvezie toľko nákladu ako 320 kamiónov. Ročne ich nahradíme až 80-tisíc.

Bratislavský nákladný prístav.
Zdroj: EMIL VAŠKO
Bratislavský nákladný prístav.

SPaP je jediným nákladným riečnym dopravcom v krajine. Ako vyzerá vaša flotila?

V súčasnosti máme približne 120 plavidiel, z toho osemnásť je tlačných remorkérov.

Pamätníci Dunajplavby hovoria aj o slovenských námorných lodiach. Čo sa s nimi stalo?

V morskom prístave sa často tovar prekladá na morské lode. Po rozpade Československa v rámci delenia Slovensko síce dostalo tri morské lode, ale tie sme po pár rokoch boli nútení predať. Na ich obsluhu neboli skúsenosti ani nemali ekonomický potenciál.

Pristav
Neprehliadnite

Vojna tlačí železo na rieky. Vyťažení sú aj slovenskí lodníci

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa