Najrozumnejšie je vyrábať elektrinu tam, kde sa spotrebuje

Každý tretí dom bude mať o 10 rokov inštalovaný obnoviteľný zdroj elektriny, očakáva Radoslav Haluška, predseda predstavenstva a výkonný riaditeľ spoločnosti Západoslovenská distribučná a zároveň predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Východoslovenská distribučná. V rozhovore pre TREND hovorí aj o výzvach spojených s rastúcim dopytom po elektrine a riešeniach tohto problému.

Európu čakajú veľké energetické zmeny. Podľa odhadov dopyt po elektrine v priebehu najbližších dekád násobne narastie. Je Slovensko na taký dopyt pripravené?

Vôbec nechcem tieto zmeny zľahčovať, ale nemôžeme ich porovnávať s masovou vlnou elektrifikácie spred desiatok rokov. Tú osobne považujem sa veľký energetický projekt. V najbližšej budúcnosti neporastie energetická náročnosť ako celok, spotreba sa však zmení štrukturálne. Znamená to, že niečo bude odľahčené a niečo bude buď viac využité alebo viac zaťažené – spotrebujeme menej fosílnych palív, viac využijeme obnoviteľné zdroje. Domácnosti nebudú mať viac spotrebičov, ako majú v súčasnosti. Dnešné spotrebiče sú navyše energeticky oveľa efektívnejšie. V minulosti bola spotreba rodinného domu s plochou približne 150 štvorcových metrov, ktorý mal štandardné elektrické spotrebiče a bol vykurovaný plynom, na úrovni 30 megawatthodín ročne. Dnes je takýto dom plne zateplený a pri zvýšenej energetickej efektívnosti má ročnú spotrebu 10 megawatthodín.

Neočakávate teda výrazný agregovaný nárast dopytu po elektrickej energii?

Očakávam, že spotreba elektriny bude výrazne vyššia, ako je dnes. Ale jedna vec je objem a druhá je profil spotreby. Nie je jedno, keď niekto spotrebuje rovnaký objem elektriny za hodinu alebo za 20 hodín – stále máme tú istú infraštruktúru, len sa mení jej využitie v čase. Čiže jedna z podstatných vecí je súčasnú infraštruktúru lepšie využiť, aby sme vedeli spotrebovať elektrinu aj v inom čase, ako sme zvyknutí dnes.

Ako to dosiahnuť?

Na to by mala slúžiť inteligentná sieť. Musíme motivovať systém ako celok, spotrebiteľov aj výrobcov, aby boli ochotní meniť svoje správanie tak, aby sme našli optimum.

Nevyžiada si takáto zmena masívne investície?

Distribučné spoločnosti každoročne investujú desiatky miliónov eur do obnovy a budovania infraštruktúry. Rovnako sme súčasťou európskych projektov, zameraných na smartifikáciu sústavy, čím sa nám darí získavať aj dodatočné prostriedky na rozvojové aktivity. Veľmi dôležité však je, aby sme dokázali tieto investície efektívne alokovať. Máme totiž problém s nedostatočným manažovaním budovania infraštruktúry.

Napríklad v čom?

Distribučné spoločnosti niekedy nevedia pružne reagovať, lebo napríklad nevieme rýchlo získať stavebné povolenie a nie sme schopní rýchlo kolaudovať. Máme problém presadiť investície, pretože napríklad nie sú synchronizované územné plány. To je jeden aspekt. Druhý aspekt je, že štát má nástroje na to, aby sme boli motivovaní investovať viac, dajme tomu aj za cenu toho, že si budeme viac požičiavať.

Investície si však oveľa viac vyžadujú dlhú prípravu. V akom časovom horizonte plánujete nové projekty?

Štandardne plánujeme potrebný objem investícií s 10-ročným výhľadom. Čím sme ďalej v budúcnosti, tým viac ide o sledovanie trendov, ale čím sme bližšie, už ide o veľmi konkrétne investície. Napríklad ak chcete ukončiť stavbu v roku 2026, tak s prípravami musíte začať dnes. To znamená urobiť základný dizajn a začať riešiť vlastnícke vzťahy, začať riešiť povolenia. Na to, aby ste urobili projekt väčšieho rozsahu a osobitne v oblasti, kde vchádzate do intravilánu alebo prechádzate cez viacero katastrov, potrebujete minimálne dva roky. A to za predpokladu, že všetko pobeží bez komplikácií.

Hovorili ste o zmene profilu objemu smerom k jeho lepšiemu využitiu. Nebude si to vyžadovať väčšiu flexibilitu?

Podporujeme zavedenie dynamickej tarifikácie. To znamená, že existuje zazmluvnená kapacita, ktorá blokuje isté možné využitie infraštruktúry. Niekto si ju zaplatil, disponuje ňou a musí ju mať dostupnú každú jednu sekundu, 365 dní v roku. Ale vieme si predstaviť, že v istom čase bude za istých okolností možné nevyužitú kapacitu dynamicky upravovať v závislosti od toho, čo sa deje v sústave. Inak povedané, aké bude správanie zákazníkov, či už na strane výroby alebo spotreby, aby bol zákazník ochotný viac alebo menej spotrebovať.

Na západe ponuka takejto flexibility rastie. Pre akých zákazníkov má význam?