Nadmerné zisky neexistujú. Ich zdaňovanie je útokom na podstatu ekonomiky

Pred pätnástimi rokmi to bola globálna finančná kríza, ktorá zmenila „všetko“. Veľkoobchodné finančné inštitúcie si na plecia zobrali príliš veľké riziko, ktoré sa v roku 2008 ukázalo ako neudržateľné. Ceny nehnuteľností v tom čase klesali a úrokové sadzby rástli pre obavy z príchodu inflácie. Následkom nerovnováhy bola hlboká finančná kríza a ekonomická recesia. Politici na ňu reagovali prísnou reguláciou, keď výrazne obmedzili schopnosť bánk podstupovať riziko. To na jednej strane vytvorilo zdravší finančný sektor, no na druhej strane nižšiu schopnosť bánk úverovať ekonomiku. Kým v prvých ôsmich rokoch od vzniku eurozóny úvery domácnostiam rástli priemerne o viac ako šesť percent ročne, od roku 2009 nerástli ani polovičným tempom. Následkom bola ekonomická stagnácia, ktorú potvrdzuje aj rast HDP. Pred krízou dosiahol priemerný rast krajín eurozóny hodnotu 2,3 percenta, no po nej iba 0,8 percenta. Prepad ekonomického rastu o dve tretiny je príkladom, ako úverová kapacita vytvára ekonomický rast, respektíve ako jej nedostatočná kapacita hatí ekonomický úverový rast.

Finančný šok z roku 2008 neostal osamotený. V roku 2020 sa k nemu pripojil šok spôsobný covidom-19. Tieto dva najväčšie ekonomické šoky od druhej svetovej vojny narušili dovtedajšiu rovnováhu v spoločnosti, politike aj ekonomike. Najväčším krátkodobým problémom sa stal prudký rast cien, ktorý výrazne znížil životnú úroveň a ekonomickú silu obyvateľstva. Mnoho štátov bolo donútených vysokú časť svojich zdrojov alokovať na pomoc domácnostiam bojujúcim s vysokými cenami energií a potravín. To všetko v čase, keď vlády už od samotného covidu výrazne zvýšili výdavky na pomoc ekonomike, čím sa výrazne zadlžili. Kým obyvatelia platili omnoho viac, ako boli zvyknutí, na druhej strane u niektorých producentov komodít vznikli nadštandardné zisky, ktoré sa pre mnohých politikov stali tŕňom v oku. Tak prišlo na rad zdaňovanie nadmerných ziskov producentov energií či obchodných reťazcov. Ani jedno však neprinieslo zamýšľaný efekt.

Nadmerné zisky neexistujú

Aj na Slovensku sa ukázalo, že to neboli prevažne maloobchodné reťazce, ktoré by dosiahli „nadmerné“ zisky. Boli to najmä producenti, ktorí však roky čelia obrovskému investičnému dlhu. Paradoxne, rast ich ziskovosti bol spôsobený skôr neschopnosťou čeliť zmeneným trhovým podmienkam. Podobne nadmerné zisky nedosiahli ani slovenské energetické spoločnosti, ktoré často čelili obdobne rastúcim vstupom. Zisková bonanza bola skôr javom týkajúcim sa vybraných firiem, navyše iba krátkodobým. Kým každému ekonómovi je zrejmé, že z dlhodobého hľadiska nadmerné zisky v trhovom prostredí neexistujú, politik má často inú optiku. Honba na čarodejnice podporená živorením domácností sa preto stala typickým prvkom politického folklóru v celej Európe. Pri rastúcich vládnych dlhoch sa tak stalo niečo, čo Európa nevidela dekády – politikov narýchlo zasahujúcich do podnikateľského prostredia, a to bez toho, aby rozumeli následkom svojich činov.