Keby malo vystihovať dianie na Slovensku aj vo svete počas posledných rokov jedno slovo, bola by to „propaganda“. Červená, zelená, čierna propaganda ovládla politiku aj spoločenský život. Opozícia sa pomocou nej snaží poukazovať na nefungujúci systém, politici pri moci zase poukazujú na dobro, ktoré pre krajinu konajú. Je to hra na emócie podporená manipuláciami, polopravdami až klamstvami s cieľom presvedčiť masy o svojej pravde. A nie je to také ťažké.
Problém však je, že čím viac sa krajina a politici venujú propagande, tým menej sú schopní nachádzať riešenia. Príkladom posledného obdobia sú hádky o platoch zdravotníkov. Práve Robert Fico sa v roku 2011 postavil na ich stranu a burcoval spoločnosť s jediným cieľom – oslabiť vládu, a to za akúkoľvek cenu. Vybudoval nekoncepčné monštrum, ktoré požaduje čoraz viac. Sila, ktorú mu R. Fico daroval, prevalcovala Matovičovu, Hegerovu a teraz valcuje aj jeho vládu. Pri snahe získať moc zlikvidoval pravidlá, kontrolné mechanizmy aj funkčnosť systému.
Moc sa stratila a ostala realita Slovenska ako zaostalej a neatraktívnej východoeurópskej krajiny s nefunkčnými inštitúciami, ktoré sa ďalej oslabujú. Ale R. Fico v tom nie je sám. Kým za neho bol inštitucionálny rozklad krajiny postupný, za Igora Matoviča nabral raketovú rýchlosť. Ten ukázal, aké jednoduché je na Slovensku rozbiť čokoľvek. Štvrtá Ficova vláda nadviazala na Matovičove praktiky a s radosťou zničila inštitúcie, ktorá sama vybudovala. Aj keď I. Matovič a jeho kumpáni tieto inštitúcie zneužili vo svoj politický prospech, kladivo v rukách R. Fica prispelo k ďalšej deštrukcii nezávislých alebo kvázinezávislých inštitúcií.
Slabosť krajiny
Nie je to líder očarujúci davy, ktorý vytvára prosperitu. Je to obyvateľstvo, ktoré dokáže slobodne pracovať a tvoriť v rámci pravidiel a kontrol nastavených nezávislými inštitúciami. Od vyšetrovateľov a sudcov cez slobodné médiá až po viac-menej nezávislé štátne či neziskové organizácie sa tvorí ekosystém, ktorý vytvára prosperitu. Poukázali na to aj najnovší nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu, ktorí zistili, že čím odolnejšie a nezávislejšie inštitúcie sú, tým väčšiu prosperitu vytvárajú. Slovensko však ide opačným smerom.
Každý politik, ktorý sa dostane k moci, chce pretvoriť krajinu na svoj obraz. Typicky rozbije existujúce inštitucionálne nastavenie, a kde môže, tam dosadí vlastných ľudí. Či je to riaditeľ verejnoprávnej televízie a rozhlasu, generálny prokurátor, alebo len riaditelia štátnych podnikov. Túto slovenskú tradíciu dokumentuje nedávne zistenie Transparency International, podľa ktorého ministri štvrtej vlády R. Fica vymenili za prvý rok až 55 percent vedúcich postov v rezortných organizáciách, podnikoch a firmách.
Čistky boli intenzívnejšie ako v prípade predošlej vlády I. Matoviča, ktorá za prvý rok obmenila iba 42 percent topmanažérov. Koalícia preobsadila v prvom roku až 119 celkovo z 216 riaditeľov rezortných príspevkových a rozpočtových organizácií, šéfov najväčších štátnych podnikov a akciových spoločností. Matovičova vláda za porovnateľné obdobie vymenila 90 celkovo z 212 riaditeľov. Nejde o všetky výmeny, ďalšie desiatky riaditeľských postov sa menia na nižšej úrovni. Personálne rošády sa i v prípade tejto vládnej garnitúry neobmedzia na prvý rok a v menšej miere budú pokračovať, uvádza organizácia.
Problém však nie je iba v počte. Vlády pristupujú po voľbách k vedúcim miestam ako k „politickej koristi“, čo vplýva na kvalitu riadenia štátu. Pre lavínu výmen, ktorú spustila súčasná vláda, je charakteristická netransparentnosť, keďže upustila od praxe otvorených výberových konaní. Ministerstvá dnes nielenže neponúkajú na svojich weboch zápisnice z realizovaných výberových konaní, ale často ani žiadnu informáciu o nich. Noví manažéri sú vo funkcii zväčša bez toho, aby bol na štátnom webe aspoň ich životopis, dopĺňa Transparency International.
V hĺbkovej analýze organizácia preskúmala aj zmeny na stovkách pozícií generálnych riaditeľov, konateľov, členov predstavenstiev a dozorných rád, ktoré sa udiali v rámci 45 najväčších štátnych firiem zaradených do rebríčka transparentnosti. Súčasná vláda vymenila už vyše 60 percent z nich. Kým priemerná životnosť najvyššieho šéfa v stovke vybraných súkromných firiem dosahuje za celé obdobie ich existencie 5,4 roka, pri 45 najväčších štátnych firmách je to priemerne iba 2,1 roka.
Viesť akúkoľvek spoločnosť v priemere dva roky je dôvod, prečo na Slovensku funguje iba máločo. Dva roky trvá, len kým sa nový riaditeľ detailnejšie oboznámi s fungovaním inštitúcie. Čoskoro nato je odvolaný. V takomto prostredí má len málokto ambíciu realizovať zmysluplné projekty, ktoré si vyžadujú väčšie reformy. Pri politických nominantoch zámer čokoľvek zlepšovať prakticky neexistuje – vždy môžu stúpiť na niečie kurie oko. Časté výmeny, navyše politicky motivované, vysvetľujú, prečo je fungovanie štátnej sféry na Slovensku v takom zlom stave.
O dvadsať rokov späť
Keď krajina nefunguje efektívne, rastie pomaly. Pomalý rast prináša nižšie daňové príjmy a väčšiu potrebu rastu dlhu, najmä v obdobiach fiškálneho populizmu. Ďalšiemu prudkému rastu dlhu však bránia pravidlá Európskej únie, keď sa Slovensko dostalo do procedúry nadmerného deficitu. Vláda musela konsolidovať. No siahla po náraste daňového zaťaženia napriek tomu, že sa dotkne najmä jej voličov. Tým vstúpila na nebezpečnú politickú trajektóriu. Verí, že nutnosť konsolidácie dokáže propagandisticky predať ako následky politiky bývalých vlád. No aj najvyšší kontrolný úrad ukázal, že problémy s nadmerným utrácaním sa začali už za druhej Ficovej vlády.
Konsolidácia je pre slovenský rozpočet dobrým počinom, no namiesto jeho uznania ratingovými agentúrami prišla minulý týždeň pre vládu ľadová sprcha. Agentúra Moody’s znížila rating Slovenska na úroveň A3. Takéto nízke hodnotenie Slovensko nemalo dvadsať rokov. Politika R. Fica vrátila krajinu o dve dekády späť. Ešte tesne pre vznikom jeho druhej vlády malo Slovensko rating o dva stupne vyšší. Jeho zníženie o dva stupne dokumentuje úpadok krajiny. A zďaleka nielen z ekonomických a finančných dôvodov.
Hlavným dôvodom zníženia ratingu sú inštitucionálne riziká pri pretrvávajúcom politickom napätí. „Inštitucionálne prostredie na Slovensku má v poslednom desaťročí zhoršujúci sa trend. Podľa indikátorov riadenia Svetovej banky je oslabenie Slovenska spôsobené zhoršením efektívnosti vlády a kvality regulácie. Okrem toho sa od roku 2020 znížilo skóre Slovenska v oblasti právneho štátu, čím sa krajina dostala do slabšej pozície v porovnaní s ostatnými krajinami,“ uvádza Moody’s.
Reformný balík je úverovo negatívny, pretože oslabuje inštitúcie krajiny a zvyšuje politické napätie, ktoré viedlo až k pokusu o vraždu slovenského premiéra R. Fica. Balík reforiem zahŕňa reformu trestného práva, ktorá upravuje premlčacie lehoty trestných činov a trestov. Okrem toho bol rozpustený orgán, ktorý má na starosti boj s korupciou a rozpočtovými podvodmi EÚ, Úrad špeciálnej prokuratúry, ako aj Národná kriminálna agentúra (NAKA). Mediálna reforma zároveň nahradila verejnoprávny RTVS a užšie prepojila nominácie do správnej rady s vládou.
Zo správy Moody’s je zrejmé, že aj ratingová agentúra vníma, že krajina je iba taká silná, aké silné sú jej inštitúcie. Úpadok riadenia štátu nie je jediný problém, ktorý zohrával rolu pri znížení ratingu krajiny. Podľa základného scenára dosiahne dlh Slovenska v roku 2026 úroveň 62 percent HDP. Ide o číslo o desať percentuálnych bodov vyššie ako v prípade ostatných krajín s ratingom A. Navyše ak má krajina dosiahnuť zamýšľané zníženia deficitu, bude musieť prísť s podobnými opatreniami, ako bola konsolidácia, do roku 2027 ešte raz. Pritom však existuje vysoké riziko, že sa nenaplní príjmová strana rozpočtu už v roku 2025, obáva sa agentúra.
Napriek tomu, že aktuálne ponecháva výhľad na rating stabilný, Moo-dy’s naznačuje, že ho môže ešte znížiť, ak dlh bude rásť viac, ako sa očakáva pri neschopnosti znižovať štrukturálny deficit. Znamená to, že vláda bude musieť skôr či neskôr siahnuť aj na výdavky. Ďalším rizikom pre Slovensko je pomalá globálna ekonomika a energetická kríza. Rovnako problematicky agentúra vníma potenciálne ďalšie oslabovanie inštitúcií na Slovensku.
Z dvojkárov štvorkári
Rizík je veľa, a niektoré sa zakoreňujú do ekonomiky čoraz hlbšie. Firmy v krajine sa obávajú korupcie najviac za posledné roky. Trápia ich najmä zmanipulované verejné zákazky, nerovnaký prístup k rôznym povoleniam či to, že korupčníci nie sú trestaní, informovala Nadácia Zastavme korupciu. V spoločnom prieskume nemeckej, rakúskej, talianskej, francúzskej a holandskej obchodnej komory o stave ekonomiky medzi európskymi investormi na Slovensku skončila téma boja proti korupcii na úrovni 4,2.
Z rovnakého prieskumu vyplynulo, že atraktivita Slovenska je pre zahraničné firmy najnižšia za päť rokov. Vnímanie korupcie v slovenskom biznise za posledný rok narástlo takmer najviac v celej Európe. Spomedzi päťsto podnikateľov až 85 percent uviedlo, že korupcia je na Slovensku rozšírený problém. „Oproti minulému roku ide o zhoršenie o šesť percentuálnych bodov, čo nám zabezpečilo šiestu najhoršiu priečku v Únii,“ dodala nadácia.
Kým ešte pred pätnástimi rokmi bolo Slovensko premiantom v oblasti podnikateľského prostredia so známkou dva, momentálne sa takmer všetky hodnotené parametre prieskumu dostali na úroveň štyri, čím patria medzi najhoršie v rámci EÚ. S takými známkami sa nedá očakávať perspektívna budúcnosť. Čo platí pre školákov, platí aj pre štát.
