Novelu trestných predpisov vníma partner advokátskej kancelárie act MPH advocates MILAN MALATA skôr pozitívne, no priznáva, že klienti z finančného sektora z nej ostali vystresovaní. „Panuje zásadná obava o jej vplyve osobitne na nároky lízingových spoločností,“ vraví.
Dodáva, že debata o zmenách bola polarizovaná. „Chýba mi seriózny dialóg, ktorý by rozumným neutrálnym jazykom vysvetľoval aj laickej verejnosti, v čom konkrétne dochádza k podstatným zmenám oproti súčasnej aplikačnej praxi.“
V rozhovore sa vyjadruje aj k problematike inkasa pohľadávok alebo transakčnému poradenstvu – úspešnosť vymáhania dlhov podľa neho naďalej klesá a transakcie sa po pandémii covidu-19 opäť naštartovali.
Ako vnímate snahu o zníženie trestných sadzieb pri ekonomickej a korupčnej trestnej činnosti?
Snahu o zníženie trestných sadzieb v tomto druhu trestnej činnosti vnímam skôr pozitívne. Dlhodobo som upozorňoval na enormne vysoké trestné sadzby pri ekonomickej trestnej činnosti a zle nastavené výšky škôd, a to najmä v porovnaní s našimi blízkymi krajinami. Problém vidím najmä pri takzvaných prvotrestaných páchateľoch, teda pri tých, ktorí sú trestne stíhaní prvýkrát a pri súčasných škodách a výške sadzieb dostávali často drakonické tresty. Nie je úplne ojedinelé, ak je páchateľ odsúdený za ekonomický druh trestnej činnosti na vyšší trest ako páchateľ, ktorý spáchal závažný násilný druh trestnej činnosti. Z prostredia samotnej justície zaznievajú hlasy, že súdy budú mať väčšiu flexibilitu pri ukladaní trestov. Nemyslím si, že správne sú zjednodušujúce hlasy hovoriace automaticky o podmienečných trestoch. Súdy budú mať dostatočný priestor na flexibilitu pri ukladaní trestov. Nechal by som na aplikačnú prax, ako sa vyvinie a ako nakoniec novelu Trestného zákona posúdi Ústavný súd. Ďalšia vec je náprava škodlivého následku spôsobeného trestným činom.
Dáva podľa vás novela dostatok priestoru na jeho nápravu? Nemala byť tá restoratívna časť noviel ešte ambicióznejšia?
Musíme si uvedomiť, že v prípade novely ide o značný posun. Máme možnosť zaistiť nárok na náhradu škody príkazom prokurátora, na okolnosť náhrady škody zo strany obžalovaného bude musieť súd prihliadať obligatórne. Zároveň súd musí prihliadať na to, akým spôsobom sa páchateľ pričinil o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku, a súd musí prihliadať na právom chránené záujmy poškodeného. Poškodený má možnosť dať sa zastúpiť, a to nielen právnym zástupcom. Zároveň naozaj platí, že aj v tomto prípade musíme počkať na finálne znenie novely Trestného zákona, pretože v tomto sa obe novely dopĺňajú.
Aké reakcie ste dostávali počas legislatívneho konania na znižovanie sadzieb a skracovanie premlčacích lehôt od klientov z oblastí transakčného poradenstva či litigácie?
Vo všeobecnosti môžeme uviesť, že podnikanie na Slovensku je masívne preregulované. Akákoľvek právna úprava, ktorá povedie k zmäkčeniu podmienok, k zjednodušeniu podnikania a akémusi uľahčeniu biznisu, sa vníma skôr pozitívne. Samozrejme, klienti vnímajú trestné kauzy negatívne, no na druhej strane negatívne vnímajú niekedy až kriminalizáciu podnikateľského prostredia. Ak sa vrátim k spätnej väzbe od klientov, tá je skôr pozitívna. Momentálne svoju pozornosť smerujú skôr na to, ako nakoniec posúdi novelu Trestného zákona Ústavný súd a ktoré ustanovenia novely vôbec nadobudnú účinnosť. Podľa toho budeme môcť finálne posúdiť prínos a vôbec vplyv na prostredie.
Aký máte názor na spôsob presadania noviel trestných predpisov?
V období posledných rokoch sa stalo relatívne bežnou praxou, že zákony sa prijímali v skrátenom legislatívnom konaní. Nechcem teda hodnotiť prijatie týchto konkrétnych trestných noviel v skrátenom legislatívnom konaní.
- Milan Malata
- Zakladajúci partner advokátskej kancelárie act MPH advocates, ktorá podľa všetkých dostupných rebríčkov patrí medzi desať najväčších v krajine a silné postavenie má najmä v segmente IT a telekomunikácií, sporov a zdravotníckeho práva. Právo vyštudoval na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach. Podieľa sa na zastupovaní významných sporov a transakcií. V kancelárii zodpovedá najmä za strategické poradenstvo.
Ako napríklad lízingové spoločnosti vnímajú skracovanie premlčacích lehôt, zvyšovanie škôd a znižovanie sadzieb? Nepanuje medzi nimi obava, že to zvýši riziká spojené s lízingom vozidiel? Ako jedna z výhrad k novelám sa spomína, že nebudú odrádzať od páchania trestnej činnosti, naopak, budú motivovať. Najčastejšie sa pritom hovorí o krádežiach vozidiel.
Áno, v prípade finančných inštitúcií a osobitne v prípade lízingových spoločností panuje zásadná obava z vplyvu novely na ich nároky. Rozdelil by som problematiku na dve časti. Prvá časť sa týka už rozbehnutých trestných konaní, kde pravdepodobne dôjde k premlčaniu ich častí v rámci Trestného konania. Lízingové spoločnosti toto považujú za neželaný a nežiaduci dôsledok novely.
A do budúcnosti? Myslíte si, že pribudne trestná činnosť týkajúca sa vozidiel?
Myslím si, že vo verejnom priestore došlo k zásadnému skresleniu vplyvu novely na zvýšenie trestnej činnosti v budúcnosti, ale áno, môže sa stať, že konkrétne týchto trestných činov pribudne.
V čom identifikujete skreslenie v rámci verejnej diskusie?
V zásade mám pocit, že verejná diskusia sa rozdelila na dva tábory: tábor obhajujúci a tábor haniaci novelu. Chýba mi seriózny dialóg, ktorý by rozumným neutrálnym jazykom vysvetľoval aj laickej verejnosti, v čom konkrétne dochádza k podstatným zmenám oproti súčasnej aplikačnej praxi. Zároveň si myslím, že na súdoch máme drvivú väčšinu rozumných ľudí, ktorí budú schopní ukladať primerané tresty.
Ak sa spomína niečo ako dôvod prípadnej neústavnosti zmien vo výškach škôd, tak je to práve právo vlastniť majetok. Aj prezidentka argumentuje, že novela Trestného zákona podľa nej oslabuje právnu istotu poškodených. Súhlasíte?
Táto problematika je veľmi zložitá. Čo sa týka postavenia poškodených v trestných konaniach, toto je v praxi rovnako pomerne zložité. Dnes je relatívne bežnou vecou, ak poškodený, pričom hovoríme výlučne o poškodených v rámci majetkovej trestnej činnosti, prejde zložitým procesom trestného konania. Toto zahŕňa účasť na úkonoch v rámci prípravného konania aj neskoršie v konaní pred súdmi. A často s takým výsledkom, že je poškodený so svojím nárokom odkázaný na občianskoprávne konanie.
Áno, aj niektorí sudcovia v legislatívnom konaní vyčítali kolegom túto prax, že odkazujú poškodených na civilný proces.
Poškodený je však v tom civilnom procese v podstate na začiatku. Veľa sa preto hovorí v súvislosti s novelami o postavení poškodeného, ale seriózny pohľad na súčasnú aplikačnú prax som nevidel. Ako som už povedal, vítam návrhy na posilnenie postavenia poškodeného v majetkových trestných veciach. Mám tým na mysli to, že výrok o náhrade škody sa stane podstatne častejším a v prípade, že nedôjde k jej nahradeniu, bude to mať vplyv na ďalšie postavenie páchateľa.
Váš názor je v konfrontácii s klientmi kde? Narážam na to, že aj časti komerčných klientov môže imponovať znižovanie sadzieb a skracovanie premlčacích lehôt za ekonomickú trestnú činnosť, pretože podnikateľ ni-kdy nevie, či sa nevedome nezapletie do podozrivých transakcií. Na druhej strane, tým istým podnikateľom môžu tie isté zmeny prekážať, pretože v konkrétnom obchodnom vzťahu môžu byť v pozícii poškodeného.
Je to tak, ako vravíte. Svoj názor som už uviedol, ja novelu vnímam skôr pozitívne. V každom prípade novela je napadnutá na Ústavnom súde a je potrebné počkať, ako sa Ústavný súd s tým vyrovná. Keď bude zrejmý výsledok, bude možné analyzovať ďalší vplyv na podnikateľské prostredie. Klienti majú často skreslený pohľad na túto problematiku. Našou úlohou je vysvetľovať aktuálny stav, zmeny, ktoré sú už zrejmé, vplyv premlčacích lehôt na ich nároky, vplyv zmien výšky škôd a podobne. Prípadné zmeny v uplatňovaní nárokov, riziká, ktoré vzniknú v budúcnosti, a podobne.
V akom stave sa momentálne nachádza inkaso pohľadávok pre veľkých poskytovateľov služieb, veriteľov a dodávateľov energií?
Pri inkase pohľadávok majú výhodu tí klienti, ktorí disponujú možnosťou odňatia predmetu financovania, prípadne odpojenia od dodávok energií alebo služieb. V prípade inkasa tohto typu pohľadávok je možné stále dosahovať pomerne slušné výsledky. Pomáhajú aj takzvané black listy, to znamená zoznam nespoľahlivých subjektov. Tieto majú potom sťažený prístup k novým zmluvám. My rozdeľujeme situáciu ešte stále na prípady, ktoré vznikli pred covidom a po ňom. Ešte stále nedosiahol počet pohľadávok vo väčšine segmentov, ktoré evidujeme, rovnaké a vyššie množstvo ako pred covidom.
Spamätal sa už trh transakčného poradenstva z pandémie ochorenia covid-19? Rastie už počet transakcií?
V porovnaní s obdobím pandémie je zvýšenie počtu transakcií citeľné. Najmä začiatok pandémie bol poznačený neistotou a zahraniční aj domáci investori čakali, ako sa situácia na trhoch bude vyvíjať. Mnohé transakcie, ktoré boli dočasne pozastavené, sa následne rozbehli a podnikateľské prostredie sa prispôsobilo novej realite. Vývoj trhov však neovplyvnila iba pandémia. V relatívne krátkom čase nasledovala zvýšená inflácia či rôzne geopolitické zmeny, ktoré ovplyvňovali rozhodnutia investorov. Ich následky vnímame v súčasnosti najmä v oblasti toho, za akých podmienok sa nadobúdajú cieľové spoločnosti, respektíve v akom sektore sa rozhodujú investori investovať. Zvýšil sa záujem o tak-zvané distressed acquisitions, teda o strategické nadobúdanie spoločností, ktoré sa v dôsledku spomínaných kríz dostali do problémov.
V ktorých sektoroch sa transakcie rozbiehali najpomalšie?
Je ťažké povedať, ktoré sektory boli z transakčného hľadiska „najpomalšie“. Určitú stagnáciu bolo cítiť v oblasti realít a developmentu. No dá sa povedať, že nárast počtu transakcií bol viditeľný v IT sektore najmä s ohľadom na rozvoj AI a zdôraznenú potrebu digitalizácie. Rozvoj prirodzene nastal aj v oblasti zdravotníctva a vo farmaceutickom priemysle.
Nakoľko významné sú pre podnikateľský sektor ostatné zmeny v korporátnej legislatíve týkajúce sa možnosti registrovať firmu u notára?
Z môjho pohľadu nejde o podstatnú zmenu, ktorá by výrazným spôsobom pomohla podnikateľskému prostrediu. Je to jedna z možností, ako zabezpečiť založenie obchodnej spoločnosti. Zároveň si myslím, že najmä v prípade, že nepôjde o jednoosobovú spoločnosť, bude namieste využiť služby advokáta, keďže práve nastavenie pravidiel v korporátnych dokumentoch a akcionárskych dohodách môže byť pre ďalšie fungovanie obchodnej spoločnosti kľúčové. Založenie obchodnej spoločnosti by nemalo byť len o tom, ako
dosiahnuť zápis obchodnej spoločnosti v obchodnom registri.
Naposledy sme sa rozprávali asi pred desiatimi mesiacmi a okrajovo sme sa dotkli aj inkasa pohľadávok a insolvencií. Asociácia inkasných spoločností nedávno zverejnila analýzu exekučných konaní, podľa ktorej ich efektivita klesá tretí rok po sebe. Iba za posledné dva roky to bol pokles o 37 percent. Cítite to aj vy v súvislosti s právnymi službami pri inkase pohľadávok?
Áno, vo všeobecnosti evidujeme aj my pokles exekučných konaní. Tento trend trvá už niekoľko rokov.
Aké sú príčiny tohto stavu?
Čiastočne súvisí s poklesom množstva pohľadávok, čiastočne s inými formami inkasa pohľadávok, ktoré veritelia zvolia. Čiastočne je situácia spôsobená oddlžovaním fyzických osôb, ktoré má rastúcu tendenciu.
Kde v legislatíve týkajúcej sa osobných bankrotov vidíte rezervy?
V praxi často vidieť zneužívanie tohto inštitútu na úkor veriteľov a špekulatívne správanie dlžníkov. Je preto namieste sprísniť podmienky vo vzťahu k reálnemu prevereniu splnenia podmienok pre osobný bankrot a povinnosť detailnejšieho prieskumu majetkových pomerov po oddlžení, aby sa tak posilnili možnosti uspokojenia veriteľov v budúcom období, ak dôjde k zmene majetkových pomerov dlžníka.
Mal by byť osobný bankrot naďalej dostupný všetkým príjmovým skupinám?
Účelom osobného bankrotu by malo byť oddlženie fyzickej osoby v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok, no malo by ísť o výnimočne využívaný inštitút zohľadňujúci záujem a postavenie veriteľa. Opäť sa vraciam k tomu, že by nemalo ísť o zneužívanie inštitútu v prípade osôb, ktoré majú dostatočný príjem na to, aby boli schopné svoje záväzky postupne plniť, ale zároveň by nemalo platiť, že nízkopríjmové osoby by automaticky mali byť vnímané ako subjekty, ktoré sa bez väčších komplikácií zbavia svojich záväzkov len s ohľadom na svoj sociálny status.
