V roku 2003 Ivan Mikloš realizoval zatiaľ najväčšiu daňovú reformu v histórii Slovenska. V rozhovore sa k nej vracia a porovnáva spôsob, akým vznikala, s ohlásenou daňovo-odvodovou revolúciou. Bližšie sa pozerá na víziu, prednosti aj slabé miesta súčasnej reformy. 

Pred pár týždňami minister financií I. Matovič predstavil daňovú „revolúciu“. Súhlasíte s týmto pomenovaním? 

Je jedno, ako to budeme nazývať. Určite ide o návrh zásadných zmien, sú tam veci, ktoré sú dobré, žiaduce a prospešné, a sú tam aj veci kontroverzné či nezmyselné. Navyše to nie je dotiahnuté do konca. Je to len nástrel toho, čo by sa mohlo urobiť, ale bez potrebných analýz a prepočtov. Čiže je to skôr marketingový mix ako skutočný návrh reformy.

Mala by byť takáto zásadná reforma predstavená na sérii tlačových konferencií? 

Nielenže predstavená, ale ani spôsob, akým údajne vznikala, nebol veľmi štandardný, lebo ohrozuje prijatie potrebných a pozitívnych vecí.

Ako by to teda malo vyzerať? 

Treba sa pozrieť na to, čo je o daniach napísané v programovom vyhlásení vlády. Je to záväzok vlády, na ktorom sa zhodli koaličné strany, pretože vyhlásenie pripravovali spolu. V programovom vyhlásení bolo uvedené, že vláda chce zmeniť daňový mix tak, že zníži priame dane a vykompenzuje to nepriamymi daňami, najmä majetkovými a environmentálnymi. Tento zámer v aktuálnom návrhu naplnený nie je, respektíve len okrajovo, pretože síce o málo znižuje priame dane a priamoúmerne čiastočne zvyšuje nepriame dane, ale o environmentálnych tam nie je nič.

Takže súčasnému návrhu chýba väčšia zhoda? 

Predovšetkým mali návrh pripravovať s odborníkmi, mali všetko prepočítať, analyzovať a diskutovať už pri príprave s koaličnými partnermi alebo expertmi koaličných strán. Tento návrh, ako vieme – a nakoniec to povedal aj Juraj Valachy, šéf Inštitútu finančnej politiky (IFP) –, je osobný návrh I. Matoviča. Sú to jeho nápady, pričom aj IFP potvrdil, že to vníma skôr ako nejakú víziu a že veľa vecí je ešte nedomyslených, neprepočítaných a nezanalyzovaných. Aj toto svedčí o neštandardnosti prípravy.

Ako sa má reforma pripravovať štandardne? 

Pri príprave daňovej reformy v mojej gescii v rokoch 2003 a 2004 sme to najskôr dali do programového vyhlásenia. Zadefinovali sme, na akom základe chceme zmeniť daňový systém. Že ho chceme jednoduchý, neutrálny a stimulujúci investície, prácu a aktivitu, znižujúci daňové úniky. A keď som sa stal ministrom, vytvoril som pracovnú skupinu, kde bolo asi pätnásť ľudí vrátane expertov koaličných strán, a veľmi intenzívne sme pol roka pracovali, prepočítavali rôzne alternatívy, až sme prišli k zhode na optimálnom návrhu, ktorý už mal podporu expertov koaličných strán. Tú dnešný návrh nemá. Aj preto to potom vo vláde a v parlamente prešlo.

Bude zhoda v tomto prípade ťažšia? 

Problém je práve v tom, že nezachovali spomínaný postup. Návrh je osobným dieťaťom ministra I. Matoviča, kde niektoré veci možno prekonzultoval s jedným koaličným partnerom, ale s ostatnými zjavne nie, ako vyplýva z ich reakcií. Navyše veľa vecí je nedomyslených, neprepočítaných, nedotiahnutých do konca. To všetko znižuje pravdepodobnosť úspešného schválenia tejto reformy.


Všetko alebo nič? Matovičova grandiózna reforma umiera v zárodku

Čo si myslíte o načasovaní návrhu?

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa