Mestá by mali investovať nielen do smart riešení, ale aj do ľudí

Mestá a obce na Slovensku v posledných rokoch budujú cyklotrasy, nakupujú elektrické autá, zakladajú verejné wi-fi zóny a vysádzajú stromy na betónových námestiach. Píšu aj projekty na zatepľovanie budov a chcú na nich mať zelené strechy. Problém je, že medzi sebou na projektoch nespolupracujú a samy nemajú dostatok kvalifikovaných ľudí, aby smart riešenia posúvali dopredu.

Financie pritom nie sú až taký problém. Podporiť smart riešenia by mali peniaze z eurofondov, najmä dotácie z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Pomôcť môžu aj nórske fondy, ktoré sú zamerané na riešenie klimatických zmien.

„Mestá môžu využívať rôzne postupy, ale mali by byť šité na mieru. Opatrenia by mali odzrkadľovať skutočné problémy v mestách,“ vysvetľuje Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia.

Môžu napríklad zaviesť nízko emisné zóny alebo poplatok za vstup do mesta pre „špinavé“ autá vrátane nákladnej dopravy. Dá sa začať s prísnejšou parkovacou politikou alebo poskytovaním výhod obyvateľom bez áut.

„Takéto opatrenia by sa mali doplniť o výstavbu infraštruktúry vrátane záchytných parkovísk, cyklotrás a zvyšovania kvality ponúkaných služieb,“ dodáva M. Haluš.

Čo je smart a udržateľné?

Mestá zvyčajne nevnímajú smart riešenia len cez technológie a trh predajcov rôznych systémov. Pre Trenčín je napríklad smart city konceptom rozumných riešení, rozhodnutí a správy vecí verejných.