Meny rozvíjajúcich sa krajín padajú aj v strednej Európe

Bola jar 2021 a americký dolár sa voči košu ďalších desiatich mien pohyboval na trojročných minimách. Ray Dalio, zakladateľ najväčšieho hedžového fondu na svete Bridgewater Associates, opakovane vyslal temné proroctvo. Kolaps dolára sa len začína a stratí svoj status rezervnej meny.

Prešiel viac ako rok a čoraz viac ľudí sa na dolár sťažuje. Neskolaboval, pohybuje sa neďaleko 20-ročných maxím. To robí problém rozvíjajúcim sa ekonomikám, ktorých slabý výmenný kurz zdražuje import a zvyšuje infláciu. Turecko so svojou takmer 80-percentnou infláciou je extrémnym príkladom, zďaleka však nie ojedinelým.

Ekonomiky v problémoch

Centrálne banky môžu intervenovať voči slabému kurzu meny, ale to je málokedy účinný a udržateľný spôsob boja. Je možné zvýšiť úrokové sadz-by, ale to zase dusí ekonomický rast a takisto sa to väčšinou míňa účinkom. Tohtoročný devízový vír, do ktorého sa meny niektorých krajín prepadajú, je však iný, ako bol po iné roky.

Je bežné, že v čase narastajúceho rizika na finančných trhoch sa investori utiekajú k zelenej bankovke a, naopak, zbavujú sa rizikových aktív. Či už ide o akcie, alebo vyššie úročené meny rozvíjajúcich sa krajín. 

Tentoraz sa však tieto meny držali prekvapivo dobre. Zniesli obrat americkej centrálnej banky, ktorá oneskorene, no o to prudšie otočila kurz a začala zvyšovať sadzby. A uniesli aj začiatok ruskej invázie na Ukrajinu. Problém sa začal ukazovať od júna.

Rizikové aktíva, ako sú napríklad akcie, sa odrazili nahor, zatiaľ čo meny ako poľský zlotý či maďarský forint išli na nové dno. Úrokové sadzby v týchto krajinách sú pritom niekoľkonásobne vyššie ako v eurozóne, Spojenom kráľovstve či USA. Problém je širší, týka sa aj krajín, ako je Kolumbia, Filipíny, Južná Kórea či Argentína. 

Medzi rekordérmi je turecká líra, ktorá sa prepadla od začiatku roka o 35 percent. Hneď za ňou je argentínske peso, ktoré kleslo takmer o 28 percent. Nasleduje maďarský forint, ktorý si od začiatku roka odpísal 21,5 percenta. Okrem forintu nájdeme v prvej desiatke najviac klesajúcich mien celú strednú Európu, ktorá ešte používa vlastnú menu. 

Poľský zlotý voči doláru od začiatku roka klesol o 15 percent, česká koruna o viac ako 10 percent. Problémom rozvíjajúcich sa krajín môže byť buď zvýšenie úrokových mier rozvinutých krajín, alebo slabší globálny rast. V súčasnosti sa deje oboje.

Americká centrálna banka zvyšuje sadzby najrýchlejšie za posledných 30 rokov a obavy o udržateľnosť globálneho rastu sú už tiež prítomné v mysliach obchodníkov. Prečo sa však práve meny stredoeurópskych krajín ocitajú medzi najviac bitými peniazmi na svete?

Dôvodov je viacero, či už ide o zúriaci vojnový konflikt tesnom susedstve, geopolitické spory, ekonomický rast či ich vlastný prístup k menovej politike. 

Maďarsko stráca záchranné koleso

Južný sused Slovenska berie prepad svojej meny na nové historické maximá veľmi vážne. Forint sa totiž prepadol nie len voči silnému doláru, ale aj voči slabému euru. Centrálna banka Maďarska v júli zvýšila úrokové sadzby o dva percentuálne body, teda najviac od roku 2008.

Týždňová depozitná sadzba, ktorá je úrokovým benchmarkom, v krajine dosahuje 9,75 percenta. Nikde v EÚ nie sú vyššie úrokové sadzby. A žiadna z krajín Európskej únie v súčasnosti nemá takú slabú menu.