„Smer je ľavicovo orientovaná strana, ktorá stojí aj na protifašistických hodnotách,“ rád opakoval svojho času Robert Fico. Ako sa zdá v ostatných dňoch, na túto vetu asi pozabudol. Spoločné hlasovanie, podpora nelegálnych protestov a iné aktivity sú len zlomkom z rodiacej sa potenciálnej koalície.
Faktom je, že predseda Smeru už nemá príliš veľa možností na manévrovanie, respektíve spoluprácu. Bolo by poriadne scifi predstaviť si, že s ním bude za nejakých okolností spolupracovať SaS alebo OĽaNO. Nie povedal R. Ficovi po voľbách dokonca aj Boris Kollár a jeho hnutie Sme rodina. Napokon teda zostáva takmer iba ĽSNS.
R. Ficovi vôbec neprekáža, že viacerí členovia strany ĽSNS stáli alebo stále stoja pred súdom. Expremiér je zrejme ochotný spraviť čokoľvek, aby súčasná vláda vedená Igorom Matovičom (OĽaNO) skončila predčasne. Na druhej strane treba povedať, že mnohí zástupcovia koaličných strán mu k tomu zdatne pomáhajú. Premiér napríklad prezentuje svoje nápady a postrehy ministrom najmä cez sociálne siete. A naopak.
Extrémizmus preferencie z koronakrízy zatiaľ nevyťažil
Človek by povedal, že rok 2012 bude pre I. Matoviča a Richarda Sulíka dostatočným mementom, aby ich to prinútilo lepšie spolupracovať. Po páde vlády Ivety Radičovej totiž obaja čakali ďalších osem rokov na novú príležitosť. Navyše umožnili nielen návrat Smeru, ale zrejme aj zločineckých praktík z 90. rokov minulého storočia. Minimálne to naznačujú policajné zásahy z posledných mesiacov.
Bývalý prezident Policajného zboru Tibor Gašpar, riaditeľ NAKA Peter Hraško, špeciálny prokurátor Dušan Kováčik či bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská sú iba špičkou ľadovca. Úradníkov, ktorí sledovali svoj vlastný prospech a uverili, že sa vyhnú trestu, sú prinajlepšom desiatky, prinajhoršom stovky.
Práve tento obraz krajiny, ktorú občanom uniesli samozvané elity spod nosa, potrebuje Robert Fico prebiť. Predsa len sa mu ťažko vysvetľuje, že ľudia, ktorých nominoval do funkcií, sú výborní odborníci, a ak končia v putách či policajných celách, je to iba na politickú objednávku. Na vytvorenie choasu však našiel ideálneho partnera – Mariana Kotlebu, ktorého zrejme k spolupráci ťahá nádej na ďalšie voličské hlasy zadarmo.
V súvislosti s prípadnou novou koalíciou netreba zabúdať ani na Petra Pellegriniho. Ten síce v Smere funkcionárčil celé dekády, no ako ukazujú prieskumy verejnej mienky, ľuďom tento fakt takmer neprekáža. Sympaťák P. Pellegrini by sa tak mohol postaviť na čelo novej koalície ĽSNS, Smer-SD a iný Smer, teda Hlas.
