Máme lepšie nemocnice ako na Západe alebo ako sa zo strachu nebezpečne klame

Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý prešetroval tento prípad, v nemocnici zlyhali. Pacientovi totiž mali hneď urobiť endoskopické vyšetrenie, ktoré by mohlo pomôcť včas odhaliť problém.

Nie je to ojedinelý prípad. Len vlani úrad riešil viac ako stovku opodstatnených podnetov pacientov či ich príbuzných na zle poskytnutú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach.

Gabriela Franková, kontrolórka českej Spojenej akreditačnej komisie, ktorá sa zaoberá hodnotením kvality nemocníc, prirovnáva zdravotníctvo k leteckému priemyslu či armáde. Rovnako ako tam, aj v zdravotníctve sa dá očakávať vysoký počet poškodených ľudí. Konkrétne v európskych nemocniciach 11 až 15 percent.

• <b>Pozrite si veľkú galériu z rozpadajúcej sa nemocnice na Mickiewiczovej</b>

Ako (ne)meriame kvalitu

Pomenovať parametre, ktoré by mala dobrá nemocnica spĺňať, nie je problém. Určuje ich vyhláška ministerstva zdravotníctva, o niečo obšírnejšie ich stanovujú aj medzinárodné štandardy. Zdravotné poisťovne musia pravidelne zbierať čísla, aká je v nemocniciach celková úmrtnosť, ale aj pri konkrétnych diagnózach. Vyhodnocujú tiež, aký podiel pacientov preložili na jednotku intenzívnej starostlivosti, koľkých museli opakovane hospitalizovať či operovať a tiež podiel preležanín a nozokomiálnych nákaz. Čo nám teda hovoria tieto dáta? Takmer nič.

Pri väčšine parametrov majú na Slovensku zozbierané informácie minimálnú výpovednú hodnotu. TREND si vyžiadal od Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) aj dvoch najväčších poisťovní vyhodnotenie niektorých indikátorov kvality.

Pozrime sa napríklad na parameter rehospitalizácií. Ide o indikátor, ktorý pacientovi povie, koľko chorých sa muselo vrátiť do nemocnice po tom, čo ich z nej prepustili ako údajne zdravých. Dáta za rok 2016 štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) uvádzajú, že do mesiaca opätovne prijali s tou istou diagnózou päť až šesť percent pacientov – podľa typu zdravotníckeho zariadenia – z celkového počtu hospitalizovaných. Dôvera vykazuje 17 až 28 percent.

Lepšie ako svetové nemocnice?

Na prvý pohľad to môže vyzerať, akoby sa pri poistencoch súkromnej poisťovne lekári menej snažili, lebo sa oveľa častejšie vracajú na preliečenie do nemocníc. To je však absurdné. Lekár nelieči pacienta podľa toho, kde je poistený. Oveľa pravdepodobnejšie je teda, že k zberu a vykazovaniu dát dochádza za rozdielnej metodiky. Aj NCZI napríklad meria rehospitalizácie na 100 hospitalizácií. Podľa centra boli vlani na úrovni 14 až 23 percent.

Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova Zdroj: Michal Smrčok

• <b>Pozrite si veľkú galériu z rozpadajúcej sa nemocnice na Mickiewiczovej</b>

Ďalším dôležitým parametrom kvality nemocnice je počet reoperácií, teda opakovaných zákrokov. Dáta štátnej poisťovne sú optimistické. Podľa nich museli viackrát podstúpiť operáciu dve až tri percentá pacientov. Dôvera vykazuje sedem až 41 percent. NCZI dáta o reoperáciách nezbiera.

No najlepším príkladom sú vykazované nozokomiálne nákazy a preležaniny. Ako hovorí analytik INEKO Dušan Zachar, ak by sme verili oficiálnym dátam a boli by pravdivé, tak by na Slovensko húfne prúdili epidemiológovia a hygienici z celého vyspelého sveta, aby sa od nás podučili, ako to robíme, že v našich nemocniciach je výskyt nemocničných nákaz 10-násobne nižší ako v najkvalitnejších klinikách na Západe. Lenže západní odborníci nechodia, lebo je každému jasné,