Luxus živiť sa hudbou

Začína sa to prekvapujúcim číslom. Podľa výročnej správy organizácie IFPI, ktorá zbiera údaje od vydavateľov hudobných diel, narástli minulý rok príjmy slovenského hudobného trhu o 25 percent. V sektore, ktorý bol dlhodobo v depresii, sa nielenže po desiatich rokoch zastavil prepad, ale zaknihovalo sa výrazné oživenie.

Čo to znamená? Znamená to, že hudobná produkcia je predsa relevantná položka v rámci dnes tak často skloňovaného kreatívneho priemyslu? Je to prejav toho, že rastie potenciál slovenskej scény? Ukazuje sa, že je možné sa hudbou naozaj živiť? Alebo sa len podarilo nájsť technologické riešenie, ktoré poslucháčov opäť privádza ku kase a z výnosov sa tešia najmä digitálne firmy?

Ozvučiť scénu

Miestnosť je prehriata teplom štúdiových zariadení. Marek Rakovický (na úvodnej fotografii) vyprevádza partiu mladých chalanov, ktorí si odskočili z Londýna nahrať niekoľko skladieb. „Sú dobrí,“ hovorí o rodiacej sa novej skupine, o ktorej zatiaľ nikto nevie. V jeho štúdiu si podáva kľučky veľká časť slovenskej hudobnej scény. Svoje skladby tu nahrávali Para, Hex či Vidiek, rodiace sa nádeje Fallgrapp či NVMERI a desiatky ďalších.

Ako to často býva, štúdio vzniklo z vlastnej potreby. Skupina Lavagance, ktorej je Marek členom, pripravovala pred desiatimi rokmi svoju prvú nahrávku. Žiadne slovenské štúdio im nevyhovovalo, pretože všetky boli ustrnuté v konzervatívnych vzorcoch. Tak sa pustili do budovania vlastného zvuku.

Výsledkom bolo cédečko, pri ktorom mnohí nechceli veriť, že ide o domácu produkciu. To skupine jednak naštartovalo kariéru, ktorá viedla až do rotácie stanice MTV Europe a tiež do roly predskokanov hviezd ako Depeche Mode alebo Duran Duran. Kvalitný zvuk zároveň rozbehol nahrávacie štúdio. Pritiahlo totiž pozornosť množstva skupín, ktoré tiež chceli mať nahrávky na úrovni. Kvalitná produkcia posúva celú domácu scénu a priťahuje už aj záujemcov zo zahraničia.

„Dá sa to,“ odpovedá M. Rakovický na otázku, či je možné živiť sa hudbou. Svoj pracovný čas má rozložený medzi kapelu a prácu v štúdiu. Vytvoril si model, ktorý ho navyše stále posúva dopredu. „Financujem si takto vlastne svoju školu – stále sa učím, zlepšujem a som za to platený,“ tvrdí. Nie je to štandardná situácia. Z kapely stojí ako jediný oboma nohami v hudbe. Aj pre väčšinu ľudí na domácej scéne mimo stredného prúdu platí, že im obživu istí stále zamestnanie.

Keď sa delí koláč

Celkový obrat na slovenskom hudobnom trhu bol minulý rok na úrovni zhruba 3,5 milióna eur. K tomu treba hneď dodať, že domáca produkcia sa na tom podieľala len necelými štyridsiatimi percentami. Pri nákupe hudby teda u poslucháčov hrajú prím