Lucia Žitňanská: Ubezpečili nás, že kauzy budú vyriešené

Na rozhovor si našla čas ešte počas vytvárania vlády. S rezortom už má skúsenosť, za druhej Dzurindovej vlády bola štátnou tajomníčkou a neskôr aj ministerkou.

Podnikatelia majú podľa viacerých prieskumov pocit, že právny štát na Slovensku nefunguje. Majú pravdu?

Ak si vezmeme ako kritérium rýchlosť súdnych konaní, tak určite áno. Tvrdé dáta, ktoré naposledy namerala mimovládna organizácia Via Iuris, hovoria o tom, že 72 percent ľudí nedôveruje slovenskej justícii. Ak chceme posilniť pocit, že právny štát na Slovensku funguje, potrebujeme zrýchliť súdne konania a kvalitu rozhodovania. Samozrejme, právny štát sa nedá zúžiť len na fungovanie súdov, ale ide aj o fungovanie jednotlivých inštitúcií v tomto štáte.

S tým súvisí aj korupcia a skutočnosť, že tieto orgány ju nedokážu vyšetrovať a postihovať, najmä pokiaľ ide o politikov alebo vplyvných ľudí. Most-Híd si zakladal na protikorupčnom balíčku, ako ho chcete presadzovať vo vláde?

Veci, s ktorými sme viedli kampaň a presadili sme ich aj do programových priorít vlády, sú opatrenia alebo zákony, ktoré majú zlepšiť práve fungovanie inštitúcií a zúžiť priestor pre korupciu. Do toho počítam protischránkový zákon, ale aj opatrenia typu protikorupčná doložka alebo meranie priestoru pre korupciu pri prijímaní legislatívy. Patrí tam aj zlepšenie prístupu k informáciám či revízia infozákona, zverejňovania zmlúv a uzatvorenie bielych miest, kde sa niektoré veci nezverejňujú, otvorené vládnutie a zvýšenie verejnej kontroly, či už ide o prokuratúru, políciu alebo súdy. Toto všetko sú prvky, ktoré by podľa mňa mali prispieť k zúženiu priestoru pre korupciu a zvýšiť dôveru v inštitúcie, ktoré ju vyšetrujú.

Spomenuli ste otvorené vládnutie, ale koalícia utajuje už prvý základný dokument, ktorým je koaličná zmluva. Prečo je taký problém ukázať ju občanom?

Priznám sa, ja v tom problém nevidím. Je to vecou dohody.

Je v nej niečo, o čom by sa verejnosť alebo novinári nemali dozvedieť, systém hlasovania či obsadzovania kľúčových miest?

Nevidím tam nič také, napokon dve kľúčové časti dostali médiá k dispozícii. To sú práve programové priority a dohoda o rozdelení parlamentných a vládnych pozícií. Na zvyšku nevidím nič tajné.

Prečo sa potom lídri koaličných strán dohodli, že ju nesprístupnia?

Neviem sa k tomu vyjadriť, ja som pri tom nebola.

Čím bude iný nový protischránkový zákon, ako je ten, ktorý Smer-SD prijal v uplynulom volebnom období a platí v súčasnosti? A prečo by ho Smer-SD mal dôvod vôbec meniť?

V prvom rade treba poznamenať, že sa rozprávame v čase, keď máme programové priority a ešte nie je programové vyhlásenie vlády, kde budú rozpísané detailnejšie. Mal by sa vzťahovať na všetky verejné zdroje, dnes je to len na verejné obstarávanie. Mal by pokrývať všetky situácie vzťahu štátu a súkromnej sféry, čiže celý tok verejných financií. Princípy budú v mnohom totožné, mal by sa vytvoriť verejný register konečných užívateľov výhod, treba však posilniť mechanizmy kontroly, či sú v ňom skutočne pravdivé údaje. Myslím si, že Úrad pre verejné obstarávanie nie je subjekt, ktorý by mal budovať odbornú kapacitu a kontrolovať dáta.

Kto teda?

Bez ohľadu na to, ako sa dohodneme, kto bude kompetentný, domnievam sa, že bude musieť vedieť spolupracovať so všetkými inštitúciami, ktoré majú potrebné informácie.

Medzi prioritami je aj odpolitizovanie štátnej správy. Do akej úrovne?

Taká debata ešte neprebehla. Povedali sme si, že by mali byť zadefinované politické nominácie. Ich hĺbka zatiaľ nebola súčasťou diskusie v koalícii. O zvyšku by mal byť prijatý zákon o štátnej službe.

A čo si myslíte vy?

Za kľúčové považujem, že sa urobí deliaca čiara. A bude jasné, ktoré pozície sú pri obsadzovaní vo voľnej dispozícii ministra, a aby pri tých, ktoré podliehajú štátnej službe, nebola hra na výberové konania, ale skutočný výber. To je podľa mňa dôležitejšie ako fakt, kde bude urobená deliaca čiara. Bola by chyba ju tlačiť zbytočne príliš vysoko, ak by to malo za následok, že bude pokračovať tendencia politicky obsadzovať funkcie, ktoré by už mali zostať mimo sféry politického vplyvu.

Vládna koalícia chce povýšiť zákon o preukazovaní pôvodu majetku na ústavný. Načo je to dobré, keď tento zákon platí roky ako bežný a nefunguje? Žiaden politik nemal problém, hoci pri mnohých je zrejmé, že užívajú viac majetku a nemohli si naň poctivo zarobiť.

Chcem ho prijať práve vo viere, aby sa na úrovni ústavného zákona podarilo odstrániť prekážky, ktoré v súčasnosti bránia efektívnemu využívaniu nástrojov na preukazovanie pôvodu majetku. Treba správne nastaviť dôkazné bremeno. Aj po rozhodnutí ústavného súdu je zrejmé, že niektoré veci sa v bežnom zákone vyriešiť nedajú.

Zdroj: Milan David

V Českej republike je táto norma postavená inak. Nemajú ambíciu trestne stíhať politikov, ale ak im prídu na nejasný majetok, je dodatočne zdanený, čo je nepríjemný postih. Nie je tento systém lepší?

Možno áno. Veď aj podľa nášho zákona by sa majetok, ktorého pôvod je nejasný, mal odňať. Dodatočné zdanenie je iná forma odčerpania majetku. Princíp je v zásade ten istý, že sa nerieši trestnoprávna rovina. Uvidíme, ako sa nám zákon podarí upraviť. Napokon, aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár kritizoval jeho súčasné znenie, že na základe platných ustanovení nedokáže konať ani prokuratúra. Určite je potrebné pozrieť sa na to, čo je nutné zmeniť. V konečnom dôsledku závisí od prokuratúry, ako dokáže na základe tohto zákona pracovať.

V opozícii ste kritizovali stranícke nominácie Smeru na sudcov ústavného súdu, ako aj pomery, ktoré na tomto súde zavládli. Ako sa budete snažiť zmeniť ich z pozície ministerky?

Ambícia presadiť riešenie súčasnej situácie na ústavnom súde je súčasťou vládnych programových priorít. A to cez zmenu ústavy práve v časti, ktorá sa týka kreovania ústavného súdu. Obsah je vecou dohody. Ja stále vnímam pomery na ústavnom súde ako patové.

Smer-SD s tým súhlasí? Lebo ide proti sebe a proti tomu, čo doteraz robil. Vy sama ste to kedysi pomenovali ako snahu ovládnuť ústavný súd.